Vyhľadávanie
Had je zvinuté klbko lásky, ruka duše pripravená
dvihnúť sa v znaku požehnania.
On je otcom úsmevu a istoty,
on drieme v človeku a čaká na svoju príležitosť.
Had je zvodca z Edenu, zaliečavý ukrutník pripravený
zaútočiť v nestráženej chvíli.
On je otcom zármutku a pochybností,
on drieme v človeku a čaká na svoju príležitosť.
Objímem ho, aby toľko nečakal...
* * *
Jediný úsmev obsiahne všetky slová, jediný úsmev
odpovie na každú otázku.
A keď niekto príde a pýta sa ma ako ďalej, s istotou
viem, že
ten môj nie je
ten pravý.
* * *
Muž a žena v bielom plameni.
Vlnia sa ako had, ktorý je s nimi a tiež biely.
Vdychujú svoje sväté vône, pach vášne a pach Boha
a na ich prstoch nie je dotyk strachu, lebo ho vyhnala láska.
Muž a žena v bielom plameni.
Ich tanec je opojením aj modlitbou.
Za všetkých, čo tu s nimi nie sú.
* * *
Keď raz budem stáť tvárou v tvár
Pravde,
zrútia sa všetky teologické konštrukcie, poučky,
osvedčené taktiky a metódy, náboženstvá, cirkevné učenia,
mystické školy, ezoterické tradície alebo akékoľvek
návody, rady a odporúčania,
bezpečne a neodvolateľne cítim, že z celej tejto
prepytujem duchovnej katedrály nezostane kameň na
kameni,
keď na konci svojich dní budem nahý stáť tvárou v tvár
Pravde.
* * *
Had nasleduje anjela, plazením zahládza jeho stopu.
Prekĺzne za ním štrbinou v mojom srdci.
Srdce zasvieti.
Svetlo pohne mojou nocou.
Moja noc sa stáva miestom pre hada a pre mňa.
Moja noc sa stáva miestom pre teba.
* * *
Vidí sa mi, že ten, kto skutočne hľadá, nemôže prijať
žiadne učenie, nijaká cesta preňho nie je širšia ako brehy
jeho mysle.
Vidí sa mi, že ten, kto skutočne našiel, môže prijať
každučké učenie a nič mu už nebráni žiť tam, kde sa jeho
myseľ dotkla božského a jej brehy sú nenávratne
zaplavené.
* * *
Radosť aj žiaľ sú jednou Energiou, tak ako had a jeho
syčanie.
Osobný aj neosobný sú jednou Bytosťou, tak ako had
a jeho plazenie.
Kto si vyberá lepšie, nech mlčí a ďalej napreduje!
Kto našiel odvahu prijať oboje, nech zaprie sám seba
a prehovorí!
* * *
Ja som nikto.
Všetko sa mi stáva učiteľom, všetko je objektom môjho
uctievania.
Nie som iný ako podráždená šelma, ničím sa
neodlišujem od komára, som tým istým človekom, ktorý
pred chvíľou vzbudil môj hnev.
Od každého prijímam ponaučenie: miznú v ňom
všetky rozdiely, zostáva iba láska. Ja ju neobsahujem, ona
obsahuje mňa.
Som naozaj nikto.
* * *
Nebudem sa pýtať na rozdiely medzi mnou a tebou,
lebo
je iba jediná Skutočnosť:
hlboká, neustále pôsobiaca, zvrchovane prekračujúca
všetky citové a rozumové obmedzenia aj reťazce príčin
a následkov;
je iba jeden svet šťastia, kde niet rozdielu medzi mnou
a tebou, lebo v ňom
niet nikoho, kto by sa na taký rozdiel pýtal.
* * *
Had si ma vkladá do úst, jazykom opatrne sunie do
svojho svetelného srdca;
jeho slová sú slovami
hada v srdci mojom
a ja dvojmo počujem jediné
Mlčanie.
* * *
Keď v mojom vedomí splynú protiklady, keď myseľ
vyviazne zo zajatia koncepcií a predsudkov a keď sa zbaví
akéhokoľvek rozlišovania, diferencovania alebo
posudzovania,
už to nebude moja myseľ.
Sila,
ktorou túžim po takomto oslobodení, je rovnako veľká
ako
sila,
ktorou si túžim svoju myseľ ponechať.
* * *
Som súhrnom myšlienok, ktoré vymedzujú môj
vesmír.
Som iba tým, čo vystavala moja myseľ.
Som naozaj iba tým, čomu som o sebe uveril.
A nejeden ťažký deň vystrieda nejednu prebdenú noc,
kým sa nedostanem z toho, čo neexistovalo,
pokiaľ som si to nevytvoril.
* * *
Ak ma presunieš k trom hviezdam, rozmiestneným po
dĺžke Tvojej vrásky,
ak mám splynúť so semenom obesenca, aby koreň
mandragory vydal nektár pre milencov,
ak sa má stať dvojhlavý had škrtičom môjho tieňa
a ak to naozaj musí byť tak, že z mojej viery nezostane
ani zrniečko prachu, potom
Ty za mňa ver,
aby moje čakanie netrvalo viac, ako môžem uniesť.
