Vyhľadávanie
Z ruky do úst
Lihotka je taká maličká dedina,
že by ju aj straka uniesla na chvoste.
Starí ľudia nosia na topánkach
hlinu z poľa, ovocie vystreľuje,
strýkove jablone už vypravujú svoje loďstvá.
Iba jem a dýcham, trávim, spím, žijem,
vypíjam hrotky speneného mlieka.
Padá večer, ťažký ako hruška kobonátka.
Orech púšťa listy ako kusy zlata,
lipy neúnavne medujú.
Slnko nosí do oblačných plástov.
Uprostred plodného leta tečú ako med
sýte a dlhé ľahkonohé dni.
A škovránok zavesený na nitke spevu
chváli jednoduchosť.
(S otcom v záhrade, 1976)
"Túto knižku som dlho obchádzal, uveril som tým, ktorí tvrdili, že je vybočením z môjho prirodzeného básnenia. A keď som ju vzal na milosť a vrátil sa k nej, ani tak som si nedokázal nájsť jednu báseň, ktorú by som mal radšej ako iiné. Skôr som tú knihu začal znášať, ako celok, ako tok, ktorý obmýva kamienky jednotlivých textov. Báseň Z ruky do úst je spomienka na moje lihotské detstvo, na dlhé pobyty v Malej Lihotke, keď som ja, mešťan, objavoval krásu jednoduchého a nekomplikovaného života."
Daniel Hevier
