Vyhľadávanie
Boh
Štúr študoval teológiu, ale vedel, že nebude a nechce byť kňazom ako jeho súkmeňovci, z najbližších napríklad Hurban. Nebol náboženským autorom ako katolícki básnici (časťou tvorby Ján Hollý), ale nebol ani neznabohom, ateistom. Jeho vzťah k Bohu bol vnútorný, intímny, skrytý v hĺbke. „Najväčším básnikom je Boh. Jeho piesňou je vesmír. Idea tej vesmírnej piesne je život. Boh ako duch nehovorí článkovanou rečou, ale hovorí v obrazoch, slnečných systémoch, zvieratách, ľuďoch, národoch.“ Pre tých, čo nevidia nevyhnutné spojenie Boha s cirkvou, alebo ho priam pokladajú za protiklad, mal Štúr takýto odkaz: „Keď zničíte svoje cirkvi, vy, spoly upadnuté, spoly upadávajúce pokolenia Západu, čo postavíte na ich miesto, keď sa na vás zo všetkých strán valí záhuba?“ Tibor Pichler to označuje ako Štúrov konzervatívny utopizmus. Naozaj to znie ako káranie moralizátorského kazateľa. Postojom k Bohu a cirkvi sa odlišuje slovenský (slovanský) romantizmus od západného, kde sa lyrický hrdina búri aj proti autorite Boha. To si ani Štúr, ani štúrovskí romantici nikdy nedovolili.
Futbalová jedenástka
Pokúsil som sa zostaviť futbalový mančaft Slovan štúrovci. Kľúčové postavenie musel mať, pravdaže, sám Štúr. Ale na aký post ho postaviť? Ako prvý sa núkal hrot útoku, lenže Štúr nebol ofenzívny typ hráča. Bolo niekoľko oveľa priebojnejších štúrovcov, ktorí boli na tento post vhodnejší. Potom sa ponúkala pozícia strážcu brány, symbolické číslo 1 a úloha strážiť svätyňu národa. Ale na to bol zasa Štúr priveľmi nepokojný, každú chvíľu by vybiehal z brány a inkasoval góly. A tak som po dlhej kombinatorike vydumal túto zostavu. Ako vidno, Štúra som postavil na miesto záložníka, čiže rozohrávača. Dostal loptu zozadu, spracoval ju a poslal chlapcom do útoku. Uvidíme po prvom zápase, či sa osvedčí.
Michal Miloslav Hodža – brankár
Samo Bohdan Hroboň – obrana
Ján Kalinčiak – obrana
Andrej Sládkovič – obrana
Ján Botto – záloha
Ľudovít Štúr – stredný záložník
Janko Matúška – záloha
Samo Chalupka – útok
Jozef Miloslav Hurban – útok
Ján Francisci-Rimavský – útok
Janko Kráľ – útok
Návod na národ
Vezmi územie ľubovoľnej rozlohy a ľudí, ktorí sa na ňom dohovoria. Prekutraj minulosť tak hlboko, ako sa len dá a vytiahni z nej úžasné deje a príklady. Zhromaždi okolo seba tých najmúdrejších a najušľachtilejších jednotlivcov a vytýč pred nimi jasnú víziu. Oslovuj, vychovávaj, karhaj, napomínaj, chváľ, povzbudzuj a nadchýnaj davy a zástupy. Keď bude treba, urob z masy armádu a vyzbroj ju zbraňami a heslami. Postav sa na čelo ako vojvodca a nedbaj na zranenie alebo väzenie. Vytvor vonkajšie symboly a emblémy vrátane piesní. Daj zbierať mýty, rozprávky a múdrosť tých, z ktorých pochádzaš. Spájaj sa s každým, kto by mohol byť spojencom. Nepriateľov usviedčaj zo zlovôle a neprávosti. Získaj si umelcov, priemyselníkov, bankárov, ale nezabúdaj na drobných pracantov a pomáhačov. Vstúp do politiky. Nezabudni na médiá. Hľadaj spojencov doma aj za hranicami. Zmier sa s tým, že tvoje obetovanie prinesie plody až o desiatky rokov. Neobetuj krátkodobý úspech dlhodobej vízii. Vytýč spoločný jazyk, ktorý musí byť dostatočne zrozumiteľný všetkým a prijateľný aj tým, ktorí ho priamo nepoužívajú. Vychovaj si nástupcov a nasledovníkov. Výchovu detí začni výchovou ich rodičov a naopak.
(Literárne informačné centrum, 2015)
