Daniel PASTIRČÁK (1959) študoval na Strednej umeleckej priemyselnej škole v Košiciach odbor keramika. Keď v máji 1977 spolu s priateľmi zorganizoval výstavu alternatívneho umenia, zo školy ho vylúčili. Nasledovalo krátke životné obdobie, v ktorom vystriedal viacero zamestnaní, medzi nimi boli aj kuriózne (pitevný zriadenec, žeriavnik). V roku 1979 dokončil pôvodné umelecké štúdium v Bratislave. V rokoch 1983 – 1987 študoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po ukončení štúdia teológie pôsobil ako kazateľ Cirkvi bratskej najprv v Michalovciach, od roku 1992 v Bratislave. Knižne debutoval roku 1993 príbehmi Damianova rieka. Rozprávky o láske a večnosti (1993), rozprávkovú ságu Čintet alebo More na konci sveta (2000), ale aj originálnu interpretáciu Proglasu Slovo pred slovom. Proglas pre deti a ich rodičov(2012),vydal básnické zbierky Tehilim (1997), Kristus v Bruseli (2005) a V (2012). Je aj autorom knihy kázní Zdravé telo v kóme (2010) či Boží strom zla (2014). Teologickej esejistike sa venuje v knižkách Evanjelium podľa Jóba (2013) aj Vietor veje, kam chce I. (2015).
