V ostatnom období mi prichodí správne, že je to práve dielo, ktoré by malo vypovedať o sebe, a niečo aj o autorke, lebo je to vlastne dielo, ktoré prežíva. Dlho som si myslela, že do ďalekej budúcnosti ponesie správu o tom, ako sme tu zopár desaťročí spoločne žili... Lenže s postupujúcou zrelosťou, čím jasnejšie vidím svoje inšpirácie, vidím aj biele miesta, kde sa knihy pre nízky náklad nemajú šancu dostať. Kde potom posielam svoju „správu“? Je to, samozrejme, otázka pre mňa. Znechucuje, a dosť, musím to priznať.
