Příhodová ani v najnovšom titule Svet, ktorý nepoznám nezobrazuje súčasnosť povrchne, nezaoberá sa jej vonkajšími znakmi, neopisuje, ale rozpráva plnokrvné príbehy. Jej knižky pripomínajú dobré westerny, kde príbeh je napínavý, postavy sú ľudské, živé, zlo a dobro stoja vo vyhranenom kontraste. Příhodová sleduje, ako aj našich zlatokopov strháva „prievan v Európe“, prúd doby, ako sa ponárajú do vĺn omylov a chýb, ako sa snažia dostať opäť na hladinu. (...) Příhodová prozaicky spracovala dejinnú etapu slovenského raného kapitalizmu, keď sa do rovnostárskej spoločnosti vovalili veľké peniaze a neskúsení ľudia sa začali o ne snažiť. V zmätkoch doby strácali hlavu i charakter, doplácali na naivitu, na svoju zraniteľnosť. Příhodovej sa podarilo pomenovať veci, postrehnúť novú realitu. Jej protagonisti budujú svoje majetky, kradnú, sužujú sa, taktizujú, púšťajú sa do falošných lások, chcú sa baviť, chcú žiť a užívať si. Nenachádzajú však pokoj, naopak, dostávajú sa do čoraz komplikovanejších situácií.
Helena Dvořáková
Pri čítaní románu Zákon v nás nadväzujúceho na predchádzajúci autorkin román Nechajte ma žiť! som si viackrát spomenula na Balzacove analýzy peňazí ako ústrednej hodnoty v ľudských príbehoch v dobe rozbujnievajúceho kapitalizmu 19. storočia. Je tu opäť čas, keď peniaze vystupujú na scénu ako jeho hlavní protagonisti, ako dirigenti diania vo sfére verejnej, ale aj privátnej, ako kritériá úspešnosti, životaschopnosti, ba aj ako kritériá toho, čo sa zvykne označovať za „dobrý život“.
Etela Farkašová
Aj keby sa jej kniha zo dňa na deň rozpredala, nemá šancu upozorniť na seba ani na prvých priečkach rebríčka najpredávanejších titulov. To by musela vyjsť v takom náklade, aby bolo čo predávať. Keby však Zákon v nás napísal niekto v svetovom jazyku, s veľkou pravdepodobnosťou sa stane pre Západ hitom. Predurčiť na to by ho mohol nielen citlivo a pútavo vyrozprávaný autentický príbeh, ale aj exotikum našej postkomunistickej reality.
Jana Šimulčíková
Příhodová priam bravúrne rozohrala psychiku svojej hrdinky tak, ako to dokáže autorka, ktorá je zároveň aj spoluprežívajúcou a spolutrpiacou. Vyhla sa pritom zvodom sentimentality a zjednodušenia. Je krutá, dôsledná, ide až na poslednú hranicu, ba často až za ňu. Vynáša na svetlo aj tú najtajnejšiu motiváciu, myšlienku, pocit svojej hrdinky. Myslím, že tento román je jedným z kľúčových diel, ktorými sa v slovenskej literatúre začína renesancia kritického realizmu.
Ján Lenčo
