Prozaička a publicistka Daniela Příhodová je autorkou početných sociálno-kritických próz, v ktorých reaguje na rôzne dobové problémy a zachytáva v nich spoločenskú atmosféru príznačnú pre danú dobu. Dominantnou témou jej románov a poviedok je polarizácia súčasnej spoločnosti, zväčšujúca sa sociálna nerovnováha, ako aj jednostranná materializácia života a všeobecný hodnotový rozklad. Autorka sa sústreďuje na fenomén peňazí, na nečestné spôsoby ich získavania, ale aj na dôsledky priveľkej sústredenosti na ne ako na hlavný životný cieľ. V tejto súvislosti si Příhodová všíma rôzne deformácie vo sfére individuálnej aj skupinovej morálky, jasne pomenúva nedostatky vnútri spoločnosti, ktorá nemá priveľa historickej skúsenosti s demokraciou a ktorá sa na ceste k nej neraz pokĺzne, ba jej členovia sa nezriedka chytajú do pasce nesprávne pochopenej a nezvládnutej slobody.
Autorka začínala svoju literárnu dráhu psychologickými prózami Hra s ozvenou (1977) a Obžalovaná (1987), v ktorých sa sústredila na zobrazovanie viacerých aspektov medziľudských, vrátane partnerských vzťahov (jej prózy hovoria napríklad aj o láske postihnutých ľudí). Novela Mário, zapískaj! z druhej knižky sa jej stala podkladom na scenár rovnomennej televíznej inscenácie (1991). Zbierka ironicko-úsmevných poviedok Horúci víkend (1989) akoby naznačovala Příhodovej románové ambície, keďže tu ide o náznaky vonkajšieho i vnútorného prepojenia poviedok spoločným menovateľom, a tým je sídlisko, pričom dej sa odohráva v rovnakom čase počas horúceho júnového víkendu. Príbehy sú tematicky pospájané sídliskovým prostredím a previazané prostredníctvom individuálnych osudov jeho obyvateľov. Viliam Marčok vo svojich Dejinách slovenskej literatúry III (2004) o nasledujúcom autorkinom románe napísal: „Len veľmi opatrne sa začali objavovať prózy, v ktorých sa autori pokúsili epicky zaznamenať takpovediac ťažkosti rastu demokracie s realistickou naliehavosťou. Za prvú možno považovať román Daniely Příhodovej Vianoce s Maximom (1991), zosmiešňujúci malomeštiactvo novodobých zbohatlíkov“ (s. 278). V roku 1994 jej vychádza druhé vydanie Obžalovanej, tentoraz pod názvom úspešnej televíznej inscenácie Mário, zapískaj!, ale aj zbierka satirických poviedok Rozvádzajte sa, je to krásne! Ide o deväť rôznych podôb lásky, zachytených v okamihu, keď väzba medzi partnermi vyhasína. Autorka sníma a interpretuje chúlostivé situácie psychikou, optikou a logikou mužského hrdinu. Pracuje svojskou metódou, ktorej východiskom je ironický nadhľad, sarkastický prístup k problémom, výrazná hyperbolizácia, čím si zaručuje spravidla dištanc od rôznych foriem sentimentality. Väčšinu týchto poviedok autorka zdramatizovala pre Slovenský rozhlas. V dvoch spoločenských románoch Nechajte ma žiť! (1998) a Zákon v nás (2003), ktoré sú zároveň prvým a druhým dielom toho istého príbehu, sa Příhodová už naplno venovala „svojej“ téme – peniaze sa ocitajú v strede pozornosti oboch spomínaných románov. Na príbehu mladej inžinierky Dominiky a biedneho albánskeho utečenca autorka obnažuje skutočnosť, ako jednostranná orientácia na peniaze, ich povýšenie na základnú hodnotu, deštruuje osobnosť a deformuje medziľudské vzťahy. Ak v prvom románe nás autorka nechala vstúpiť do nečistej hry rozohranej Ismedom, vykreslila jej právne a ľudské dôsledky pre Niku, v druhom románe rozkrýva predovšetkým hĺbku morálnych konfliktov spätých s nepoctivým získavaním peňazí, robí tak v ešte výraznejšej podobe, zostrujúc kritický pohľad na našu najsúčasnejšiu realitu, v ktorej si sloboda podáva ruku so zločinom, demokracia s bezmocnosťou občana voči bezpráviu. V románe Svet, ktorý nepoznám (2007) Příhodová takisto ponúka obraz, v ktorom sa prelínajú osobné dimenzie života so spoločenskými. Verná svojmu kritickému, do irónie prechádzajúcemu pohľadu, obohacuje novú prózu o tak trocha mystický prvok – vovádza na scénu v skutočnosti neexistujúcu postavu, nenarodené dieťa, ktorého pohľad na tento svet rámcuje celý príbeh románu symbolickým prológom a epilógom. Aj keď vzhľadom na svoju fyzickú neexistenciu nemôže táto postava do deja reálne vstupovať, celkom zrozumiteľne vyjadruje svoje postrehy a túžby vniesť do tohto chladného, kalkulujúceho sveta lásku – fenomén, ktorého absenciu aj vďaka vlastnej situácii silno pociťuje.
Pre Slovenský rozhlas v Bratislave, neskôr aj v Košiciach, napísala Příhodová viacero rozhlasových dramatizovaných poviedok. Je aj autorkou rozhlasových hier Zákon v nás (2005) a Nenarodený (2007). Jej poviedky vyšli vo viacerých antológiách.
Etela Farkašová
