Vyhľadávanie
|
Anton Baláž, vedúci Literárneho oddelenia LIC a zodpovedný redaktor uviedol okolnosti vydania Dejín slovenskej literatúry III. (Sediaci zľava: Jaroslav Šrank, Viliam Marčok a Michal Babiak.) |
|
Hlavný autor Viliam Marčok v strede, Jaroslav Šrank vľavo, Anton Baláž vpravo. |
|
Tlačová beseda v pozornosti médií. |
|
Symbolické gesto tvorivého kolektívu - zľava autori Jaroslav Šrank, Viliam Marčok, Anton Baláž (redaktor publikácie), Michal Babiak, Ondrej Herec (neprítomní spoluautori: Jozef Hvišč, Zuzana Stanislavová). |
Tretí zväzok Dejín slovenskej literatúry – Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia od Viliama Marčoka s kolektívom spoluautorov (M. Babiak, O. Herec, J. Hvišč, Z. Stanislavová, J. Šrank) sme uviedli v Klube spisovateľov dňa 8. marca 2005.
Literárny vedec a vysokoškolský profesor Viliam Marčok v širokom úvode osvetlil vznik diela z osobného i odborného pohľadu. Poukázal na mnohé aspekty a peripetie v prístupe k spracovaniu rozsiahlej a mnohovrstvovej látky.
Publikácia Dejiny slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia nadväzuje na Dejiny slovenskej literatúry I a II od literárneho vedca Stanislava Šmatláka a završuje tak syntetický pohľad na slovenskú literatúru. To znamená, že popri oficiálnom prúde sa zameriava aj na mapovanie takých literárnych okruhov, ako okruh disidentský, okruh exilovej a emigračnej literatúry i okruh krajanskej literatúry.
Popri klasických literárnych druhoch, ako sú poézia, próza a dráma, zachytáva detailnejšie aj vnútornú diferenciáciu literatúry, ktorá sa prejavuje napr. výraznejšou emancipáciou literatúry faktu, ale aj žánrov vedeckej fantastiky a fantastiky všeobecne. Keďže pod tlakom politických deformácií rozvoja literatúry došlo k viacerým premlčaniam a presunom diel (to znamená, že diela sa objavovali nie v tom čase, keď vznikli a na ktorý reagovali), bolo potrebné zrekonštruovať skutočný vývin literatúry. Ukázala sa potreba nanovo čítať diela, pracovať aj s rukopismi a uvádzať texty do reálnych literárnych súvislostí. To, pravdaže, dosť výrazne mení obraz literatúry v porovnaní s tým, ako nám ho ponúkajú doteraz vydané dejiny literatúry.
Viliam Marčok zdôraznil aj iný prístup k periodizácii dejín: „Pokúšame sa vyhmatať aj vnútornú periodizáciu rozrastu literatúry, ktorá nekopíruje politické medzníky. Takýto pohľad si neraz vyžaduje nové čítanie diel v nových súvislostiach, čo, pravdaže, vedie k problematizácii vžitých hodnotení a súvislostí. Pochopiteľne, nie všetko sa nám podarilo doriešiť, niekedy možno ide skôr o evidovanie problémov, ako o ich uzavretie, ale proces poznávania sa urýchliť nedá. Keďže sa nachádzame v prelomovom období a znova sme náchylní k jednostranným hodnoteniam, toto sledovanie ciest literatúry v zložitom období by malo prispieť k tomu, aby sme sa nedali znova zlákať k zjednodušeným perspektívam a aby sme zároveň docenili niekedy len tichý vzdor tvorcov proti totalitným manipuláciám.“
Prítomní spoluautori Michal Babiak a Ondrej Herec v krátkosti vyslovili poďakovanie predovšetkým za to, že oblasti krajanskej literatúry (M. B.) a modernej fantastiky (O. H.) dostali po prvýkrát priestor v celkovej syntéze dejín slovenskej literatúry po roku 1945. Pre najmladšieho spoluautora, doktoranda, literárneho kritika Jaroslava Šranka, bola literárnohistorická práca (spracoval oblasť poézie 90. rokov) metodologicky novou skúsenosťou.
Práca na texte dejín bola teda dobrodružstvom poznania a hľadaním hodnôt, ktoré sa stratili. Hoci v minulosti vyšli o histórii literatúry z tohto obdobia viaceré tematicky ohraničené publikácie, podľa tvorcov dnes už celkom neplnia svoju poznávaciu funkciu.
Zámerom nového spracovania dejín slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia nie je len podať „dejinný príbeh“ pre odbornú verejnosť a študentov, ale poskytnúť aj hodnovernú faktografiu pre široký okruh publicistov a verejnosti.
Text a foto: Ľubica Suballyová
