Dobrodružnosť, miestami až filmová akčnosť postáv zatraktívňuje prienik do psychiky dieťaťa. Vtipné, ale didakticky dôrazné akcentovanie etického rozmeru ľudských činov a zodpovednosti za vlastné konanie tvorí súčasť Futovej charakteristickej poetiky dobrej zábavy a zvedavého detského objavovania.
Eva Faithová
Silnou stránkou Futovej rozprávaní je pútavý príbeh podávaný cez osobnú skúsenosť hrdinu. Vyvoláva v čitateľovi pocit autentickosti, pomáha mu „vstúpiť" do diania. Aj v tomto prípade autorka vsadila na prirodzene vyrozprávaný dej. Jej zámerom je pomôcť čitateľovi vžiť sa do „myslenia“ zvieratka. Je svedkom jeho konania, jeho vnútorného prežívania. Môže spoznať detailnejšie jeho potreby a zabaviť sa na situáciách, do ktorých sa kocúrik svojím „bábätkovským“ myslením dostal. Autorka necháva na ňom, aby sa s dejom stotožnil a sám si vyvodil stanovisko. Dôveruje sile rozprávania bez zbytočného vysvetľovania a poučovania.
Timotea Vráblová
Problematické osobnosti Futovej autorsky veľmi dobre „sadnú“. Sú „živé“ a čitateľsky atraktívne práve preto, že im necháva slobodu. Dovolí, aby sa jej hrdinovia prejavili takí, akí pravdepodobne sú. Skrátka, netvaruje ich na bonsaje.
Timotea Vráblová
Gabriela Futová a Roman Brat prinášajú v knihe Zmätené dvojičky zo slepej uličky (Neobyčajné postrehy dvoch školákov) rozprávanie dvanásťročných dvojičiek Rie a Riša, čo im umožňuje pozrieť sa na situácie hneď „z obidvoch strán mince“. Hlavní protagonisti rozprávajú na striedačku svoj intímny príbeh odvážne, úprimne, každý sám za seba. Dialóg je rozohraný nielen na úrovni postáv, ale aj medzi autormi. Každý z autorskej dvojice má pod patronátom svojho hrdinu. Je to skvelý nápad a z knižky dýcha príjemné naladenie, ľahkosť, zábava, ktoré pravdepodobne sprevádzali túto spoluprácu. Futovej Ria je zdravo sebavedomou, inteligentnou, citlivou partnerkou dospievania Bratovho po chlapčensky, zdanlivo pomalšie dozrievajúceho Riša. „Postrehy“ dvojičiek prezrádzajú, že obidvaja sú osobnostné, svojím spôsobom vodcovské typy. Vhodné modelové postavy. Príznačne veku kolíšu v pevnosti svojho charakteru, tápu medzi detskosťou, detinskosťou a zrelým úsudkom. Sú dôveryhodným príkladom súrodeneckej dvojice, ktorá si vnútorné porozumenie a vzájomnú lásku už dáva otvorene na vedomie len zriedka. Zato zo zákulisia neprestávajú byť jeden druhému ochranou i oporou. V spoznávaní mužsko-ženských problémov sa vzájomne obohacujú o cenný pohľad z tej druhej strany. Podtext knihy je motivačný, povzbudzujúci. Jemne provokuje čitateľa pozrieť sa poza hladinu emócií a vidieť cieľ, ku ktorému sa vedome – nevedome predsa len túži dostať, totiž k úprimným, kvalitným plnohodnotným vzťahom, k schopnosti niesť zodpovednosť, k spoznaniu, kým je, na koho a o čo sa môže v živote oprieť, čo môže dokázať.
Timotea Vráblová
