Dagmar Mária Anoca photo 1

Dagmar Mária Anoca

28. 12. 1951
Nadlac (Rumunsko)

Komplexná charakteristika

Literárne aktivity Dagmar Márie Anoca, či už v poézii, próze alebo v literárnej kritike a histórii, ju zaraďujú medzi najvýznamnejšie spisovateľské osobnosti slovenskej literatúry nielen v Rumunsku, ale i v kontexte slovenskej dolnozemskej literatúry a slovenskej literatúry vôbec. Básnický rukopis jej knižného debutu Knihy rozlúčok, je vyslovene lyrický. Všetky básne tejto zbierky sú variácie motívu lásky, sú akousi intímnou spoveďou z citového zranenia. Lenže okrem priamych textových a podtextových prejavov emócii už v týchto básňach možno sledovať náznak čŕt lyrickej meditatívnosti príznačných pre ďalšiu autorkinu tvorbu. Pretože v tejto zbierke autorka svoje city podrobuje interpretácii a analýze, dopracúva sa k určitému odstupu, ale nie až k takému, ktorý by tieto city zrelativizoval alebo poprel. Tieto básne možno nazvať i básnickými listami, ktoré majú funkciu záchrany vlastnej citovej identity a integrity, a nie v prinavrátení citového sveta, v ktorom sa oslovený naplno zúčastňoval. Nasledujúca zbierka Synonymia obsahuje tri cykly či tri básnické pásma fragmentárneho typu (Znak, Záhrada, Ostrov) pozostávajúcich z prevažne krátkych a významovo samostatných výpovedí. V tejto zbierke poetka zvolila gnómický spôsob básnického vyjadrovania, čo je azda najvýraznejší vývinovo-typologický posun od prvej zbierky. Gnómické básnické sentencie z tejto zbierky sú vlastne poetickým premietnutím lingvistického termínu naznačeného v titule na všeľudské motívy: život, láska, smrť, zmysel umeleckej tvorby. Dalo by sa povedať, že tu máme do činenia s filozofujúcou lyrikou, s úsečnými básnickými výpoveďami, zbavenými prílišného nánosu metafor. V poradí tretia básnická zbierka Ročné obdobia (pretože Kniha stretnutí je výberom z jej básnickej tvorby, doplnená o niekoľko nových básní) zaznamenáva odklon tak od prvej, ako i od druhej zbierky, lebo tentoraz sa autorka priklonila k prírodnej lyrike. Podstatná v tejto zbierke je selekcia jednotlivých úsekov prírodného diania a spôsob jej básnickej prezentácie, sledujúc pritom jeho ozveny vo svojom lyrickom subjekte. K ústrednému motívu ročných období napovedajúcemu časovú dimenziu a tesne spätému s jeho kanonizovanou symbolikou sa autorka jednak prikláňa a jednak sa snaží tie kanonizované významy narušiť. Vo výbere Kniha stretnutí (ktorý vyšiel na Slovensku) vyniká najmä predtým nikde neuverejnené básnické pásmo Nárek neveriacej, v ktorom sa hádam najvýraznejšie prejavuje tragický životný pocit lyrického subjektu Anocovej básní. Jej knižka veršov pre deti Knižka pre prvákov je nevšedným pohľadom na detský svet. Z literárneho hľadiska je pozoruhodná najmä jej štúdia Jazyk a štýl literárneho diela Mila Urbana v komparatistickom kontexte.

Anton Baláž