Dušan Slobodník v rokoch 1938 – 1944 študoval na gymnáziu vo Zvolene, pred maturitou v roku 1945 ho pri prechode frontu zatkli príslušníci sovietskej vojenskej organizácie Smerš a odsúdili na pätnásť rokov nútených prác v stalinských pracovných táboroch. Domov sa vrátil až po Stalinovej smrti na základe amnestie. V roku 1954 zmaturoval na gymnáziu v Bánovciach nad Bebravou, 1954 – 1958 študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, odkiaľ ho ako politicky nespoľahlivého zo štúdia vylúčili. Doštudovať mohol až po rehabilitácii v roku 1960 na Karlovej univerzite v Prahe. Po vylúčení z vysokoškolského štúdia úradník v Banskej Bystrici, 1962 – 1965 dokumentátor vo Výskumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave, 1965 – 1969 odborný pracovník Ústrednej knižnice SAV, 1969 – 1992 vedecký pracovník a napokon riaditeľ v Ústave svetovej literatúry a jazykov SAV, 1992 poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR, 1992 – 94 minister kultúry, 1994 – 1998 predseda Zahraničného výboru, od 1998 poslanec Národnej rady Slov. republiky. Okrem množstva literárnokritických štúdií, statí a recenzií knižne vydal práce Vzťah knižničnej vedy a informatiky (1969), Súčasná sovietska poézia a próza (s V. Čerevkom, 1975), Cesty k poézii (1976), Autori, diela, problémy (1977), Genéza a poetika science-fiction (1980), Cesty k próze (1981), Na ceste k syntéze (1983), Kontext slovenskej poézie, Súradnice poézie (obe 1985), Vedecké a literárne poznanie (1988), Teória a prax básnického prekladu (1990), politologické úvahy autobiografického charakteru Paragraf: Polárny kruh (1991), Proti sedemhlavému drakovi. Z dejín zápasu o Slovensko (1998), Hra o Slovensko (2000). Preložil vyše šesťdesiat prozaických, dramatických, básnických a literárnovedných diel z angličtiny, francúzštiny a ruštiny (S. Crane, A. C. Doyle, Th. Dreiser, R. W. Emerson, A. Hailey, A. Christie, J. London, H. Miller, W. Scott, G. B. Shaw, J. Updike, Č. Ajtmatov, I. Asimov, M. A. Bulgakov, V. Katajev, L. Leonov, A. I. Solženicyn a i.).
