Elena Čepčeková (1922 – 1992), stredoškolské štúdiá absolvovala v Banskej Bystrici a vo Zvolene. Po r. 1945 bola učiteľkou v Kostoľanoch pod Tribečom, 1946 – 48 pracovníčka Osídľovacieho úradu v Bratislave, 1949 – 50 Čs. št. filmu v Bratislave, 1950 – 57 vedúca redaktorka časopisov Ohník a Zornička, 1958 riaditeľka Domu osvety v Novom Meste nad Váhom a krátko redaktorka Slniečka (1969), potom sa venovala literárnej práci, žila v Bánovciach nad Bebravou. Reprezentantka slov. literatúry pre deti a mládež, autorka poetických a prozaických kníh so širokým tematickým rozpätím. Po časopiseckých začiatkoch v Slniečku a Priateľovi dietok vydala prvé básnické zbierky pre deti Slniečko (1948), Tá naša dedinka (1950), Stračia nôžka (1955), veršovanú rozprávku Utopený mesiačik (1959) a i., za ktorými nasledovali rozprávkové knihy Meduška (1970), Meduška a jej kamaráti (1971), Tutulaj a Vrtichvost (1973) a i. V spolupráci s výtvarníkmi vydala v Mladých letách viaceré leporelá (Čo môžeme – pomôžeme, Výhovorka býva horká, Cvičíme so zvieratkami a i.). V prozaickej tvorbe pre dospievajúcu mládež sa prezentovala viacerými dielami s dievčenskou hrdinkou, napr. románom s autobiografickými prvkami Dievča z majera (1960), novelami Marcela, neplač (1961), románom Mýlka neplatí (1964), dvojdielnym románom Monika a Nezabudni, Monika (1973 – 74) a i. Okrem toho sa venovala televíznej tvorbe (seriály Meduška, Farbuška), spolupracovala s rozhlasom (hry Rudienka, Roztancované kráľovstvo, Štyri zlaté klasy a i.), písala aj bábkové hry (Loktibrada, Dvaja bratia a princezná). Viaceré jej diela vyšli v prekladoch do cudzích rečí.
