Najlepšími prognostikmi, ktorí dovideli do 21. storočia, neboli vedci, ale dvaja literáti – Orwell a Huxley. Orwell prorokoval spoločnosť, ktorá bude čoraz rafinovanejšie kontrolovaná, Huxley predpokladal, že čoraz viac ľudí sa ocitne na okraji spoločnosti, kde ich bude treba nielen živiť, ale odviesť ich pozornosť od situácie, v akej žijú – teda uzabávať ich. Obe vízie sa dnes splietajú ako vrkoč. Znepokojuje ma najmä pasivita. Je ťažké zmobilizovať sa k nejakej akcii, no ešte ťažšie je primať ľudí, aby sa pridali, urobili niečo konkrétne v rámci možností, ktoré tu sú. Vystúpiť, zísť sa, napísať petíciu... Sú aj pozitívne príklady: protest občanov proti výškovej budove na Šancovej ulici v Bratislave nebola veľká akcia, ale čiastočne uspela. Napriek tomu, že investori aktivistov zastrašovali, napriek rozporuplným rozhodnutiam úradníkov mesta. Škoda, že takéto témy nie sú príťažlivé pre verejnoprávnu telku, vraj „kto to bude pozerať“? Občianska publicistika v kľúčových médiách je čoraz bezzubejšia. Najmocnejší ekonomickí hráči na scéne sú takmer anonymní a aj preto nedotknuteľní. Slovenský dokumentárny film zachraňuje niekoľko talentovaných samorastov. Pritom žijeme vo svete, v ktorom sa témy pre dokumentárne filmy rodia ako na bežiacom páse.
