František MIKLOŠKO (brat → Jozef Mikloško) r. 1962 – 1966 študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Nitre, 1966 – 71 matematiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. R. 1971 – 1983 výskumný pracovník Ústavu technickej kybernetiky SAV, od r. 1983 pracoval striedavo vo viacerých robotníckych povolaniach, od r. 1990 poslanec, v r. 1990 – 1992 predseda SNR, od r. 1992 poslanec Národnej rady Slov. republiky za Kresťanskodemokratické hnutie. V r. 2004 kandidoval na prezidenta SR. V r. 2005 prevzal v Budapešti z rúk prezidenta Maďarskej republiky F. Mádla medzinárodnú Cenu sv. Vojtecha, ktorá sa každoročne udeľuje jednej osobnosti, ktorá sa vynikajúcim spôsobom zaslúžila o trvalý spoločný vzrast celej Európy a o integráciu národov Strednej a Východnej Európy do Európskej Únie. V r. 2008 vystúpil z KDH a stal sa spoluzakladateľom politickej strany Konzervatívni demokrati Slovenska, za ktorú kandidoval na post prezidenta SR. Od vysokoškolských čias sa angažoval v tajnej cirkvi, spolupracoval pri tvorbe a vydávaní samizdatov, jeden z organizátorov sviečkovej manifestácie v marci 1988 v Bratislave. Autor kníh Nebudete ich môcť rozvrátiť (1991), Čas stretnutí (1996), Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, za ktorú bol v roku 2001 ocenený Cenou Dominika Tatarku (spolu s editormi knihy Gabrielou a Petrom Smolíkovými). V knihe Desať spravodlivých (2011) podáva autor štyridsaťdva príbehov ľudí, ktorí sa stretli s komunistickým násilím a dokázali mu vzdorovať.
