Ján Berky-Ľuborecký

20. 6. 1940
Zvolen
—  1. 6. 2004
Hrubá Borša
Žáner:
esej, literatúra faktu, odborná literatúra, pre deti a mládež, próza

Životopis autora

Ján Berky-Ľuborecký v  r. 1954 – 58 študoval na Vyššej hospodárskej škole v Lučenci, 1961 – 66 popri zamestnaní kníhovedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde r. 1962 – 65 pracoval v Ústrednej knižnici SAV, 1965 – 71 v Slov. technickej knižnici, 1971 – 76 na Ministerstve zdravotníctva, 1977 bol metodikom a neskôr výskumnym pracovníkom v Ústave vedeckých zdravotníckych informácií, od 1997 prednášal rómsky jazyk a literatúru na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Popri odborných prácach z oblasti knihovníctva a vedeckych informácií (najmä Medzinárodné desatinne triedenie) sa venoval literárnej tvorbe pre deti, pričom čerpal podnety predovšetkým z rómskeho folklóru. Rozprávky, básničky a dramatizácie adresované detskému čitateľovi uverejňoval v časopisoch (Slniečko, Zornička a i.), v rozhlase i televízii. Knižne vydal leporelo Tri ohnivé kone (spoluautor O. Sliacky, 1990), zbierku rozprávok Sny o šťastí (1994), Dežoviny (1995), Remešina vernosť (1998) a i. Venoval sa aj prekladom detskej literatúry do rómčiny (rozprávky E. Lackovej a i.), je spoluautorom Slovníka slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského (1995), Učebnice rómskeho jazyka (2000), autorom 2-zv. monografie Ľuboreč (2002), genealogickej práce Národovci rodu Maróthy (2003).