Do košickej redakcie Slovenského rozhlasu ma zlanárili „robiť humor” (relácie Supershopa a Fresky), ktorý som predtým popri iných žánroch pre rozhlas i pre iné média písal, ale aspoň v kútiku dušičky, aspoň súkromne sa považujem aj za básnika. Verejne by to totiž bolo trochu neskromné, aj keď som pod spoločným názvom Tri knihy nepokoja (1992) vydal spolu tri rukopisy básní – Miestopis (s Van Goghovým uchom), Modlitby za Judáša a Pocestný a Papagája(a). Z uvedeného by malo vyplynúť, že humor je vlastne moje hobby a ja sa ho tak snažím brať aj v zamestnaní.
