Na sklonku života Ján Silván vydal dielo Písně nové a na sedm žalmů kajících a jiné žalmy (Praha 1571) ako výber z celoživotnej tvorby v podobe kancionála (spevníka), uverejnil 32 vlastných piesní a 10 piesní od iných autorov. V jeho 2. rozšírenom vydaní (Praha 1578) vyšlo o 8 piesní a parafráz viac. Jeho spevník je dôležitou hudobnou pamiatkou.
15 piesní zo Silvánovho kancionála zhudobnil Slovenský komorný súbor Musa ludens – pod vedením manželov Jána a Ľudmily Piptovcov s recitáciou Štefana Bučka – a vydal na CD nosiči s názvom Skvosty renesancie – Ján Silván (1493 – 1573) roku 1997.
Jedinečnú osobnú výpoveď predstavuje Silvánova autobiografická žalmová pieseň Z hlubokosti volám k tobě (1536), reagujúca na konfesionálne spory.
K ďalších pozoruhodným patria: Jak jest čistá věc z mladosti; Rozpomeniž se, mládenče výborný; Přišel jsem na tento svět; Marnost na všem znám a vidím; Kto chce stále štěstí míti; Ktož miluje nesmírně; Slušíť se za to prositi; Srozumívám tomu, žeť radosti není...; Spomoziž mi z hoře mého.
