Jozef HORÁK (synovec → Karol Horák) študoval na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici (r. 1927 maturoval). R. 1927 – 46 pôsobil ako učiteľ v Teplej, 1946 – 48 referent Matice slov. v Martine, zároveň redaktor detského časopisu Slniečko a edícií Knižnica Slniečka, Kvety a Most, 1948 – 53 riaditeľ školy vo Svätom Antone, 1953 – 64 v Banskej Štiavnici-Sitnianskej, 1964 – 67 učiteľ v Banskej Štiavnici. Plodný prozaik i autor literatúry pre deti a mládež, napísal 40 kníh beletrie. Tematickú orientáciu jeho próz silno ovplyvnil záujem o minulosť rodného kraja. Autor zbierok autorských povestí Sitniansky vatrár (1937), Zvonárik od svätého Ilju (1939), Sitnianska biela skala (1940), Hudcov vrch (1945), Sebechlebskí hudci (1947), románov Zlaté mesto (1942), Smrť kráča k zlatému mestu (1968), Horou pieseň šumí (1956), Volanie lesa (1977), Strieborné hlbiny (1962), Leteli sokoli nad Javorinou (1972), noviel Biele ruky (1940), Zahmlený návrat (1946), románu Hory mlčia (1947), prozaických diel pre deti a mládež Sto kociek cukru, Vysoká pec (obe 1950), Pionierske srdce (1952), A kto je viac, Šachty (oba 1953), Na baňu klopajú (1954), Červená šatka, biely mak (1960), Lukavická škola (1962), Prípad na bani Joachim (1964), Biela pionierka (1976), Veľké dobrodružstvá malej kolobežky (1968), Sedemtonový Tóno a žuvačková panenka (1973). V oblasti dramatického umenia sa prezentoval filmovým scenárom Hviezdy nad šachtami, rozhlasovou hrou napísanou na motívy vlastnej povesti Lendacký zvon (1962) a divadelnou historickou hrou Súľovský sokoliar (1971).
