„Kollár si už na začiatku svojej literárnej dráhy našiel svojský, originálny a vlastne neopakovateľný tón. Jeho prózy fascinujú tým, že sa pohybujú na hrane reality a neskutočna, na hraniciach sna a perfektne odpozorovanej skutočnosti. Autor dôsledne pracuje s náznakom a podtextom, čo všetko vytvára z jeho próz veľmi pôsobivé a príťažlivé celky."
Maroš Bančej
„Poviedky z Nedorozumenia, ako to naznačoval už názov, hovorili najmä o nemožnosti komunikácie a pochopenia medzi ľuďmi. Tento motív, či skôr autorská filozofia, sa tiahne aj zbierkou Žena v koberci. Podstatný posun nájdeme skôr vo vyjadrovacích prostriedkoch. Zatiaľ čo v debute Kollár hojne využíval svojské surrealistické a fantastické obrazy, dnes drží svoju imagináciu na uzde. Jeho rozprávanie je civilnejšie a priamočiarejšie, viac sa sústreďuje na pocity a myšlienky postáv."
Pavol Rankov
„Poviedka s tajomstvom má v Kollárovom podaní raz nábeh k mysterióznosti, inokedy podobu frašky, drobnej anekdoty, komunálnej satiry, no najčastejšie psychologického príbehu o manželských konfliktoch. V úsilí o posun do iných dimenzií, do priestorov určovaných prednostne iracionalitou a tajomstvom, sú čitateľné Kollárove inšpirácie magickým realizmom."
Dana Kršáková
