V roku 1985 knižne debutoval básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson, v ktorej sa predstavil ako básnik kontrastného videnia sveta v jeho ustavičnom pohybe so všetkými nedostatkami, ale aj kladmi. Jeho básne sa vyznačujú humorom, iróniou, ba až sebairóniou a sarkazmom. Po formálnej stránke z jeho poézie zazvučal rytmus a živosť hovorového jazyka dnešnej mladej generácie, teda dynamika moderného básnického jazyka. Urbanova poézia vyvolávala, vyvoláva a bude vyvolávať na jednej strane literárnokritické polemiky, na druhej strane uhranutý čitateľský záujem. Jeho texty sú vo viacerých rovinách ambivalentné: spája sa v nich košatosť klasickej poézie s poptextovou jednoduchosťou, spája sa v nich sebareflexia (presnejšie sebazobrazenie) lyrického subjektu s príbehom popierania tohto image: Lyrická promotion hrdinu, škrípajúceho zubami v dave. Vizáž a skulptúra v novembrových hmlách námestí; jedno sa zlieva s druhým. Urban preto veľmi zaujal svojím debutom práve v roku 1985, keď fiktívna reforma sovietskej perestrojky zablokovala ostražitosť cenzorov. Urbanov lyrický hrdina, papuľujúci do tváre občanov, vzlietol slobodne a prekvapujúco ponad oficiálne definované komsomolské povinné bradlá. Tento príbeh poézie je podstatou tejto poézie. Je to software pre modus vivendi na konci osemdesiatych rokov, ktorý prekvapujúco vyčnieva spoza železnej opony. Aj keby Urban naozaj donekonečna opakoval tento motív, ako mu kritika vyčítala, zostane dokumentom o dobe, príbehom aj lyrickým memoárom, ku ktorému sa bude treba vracať o to hlbšie a častejšie, o čo viac budú blednúť spomienky na hodnotové svety a štruktúry rokov osemdesiatych. Jozef Urban je tiež autorom rozhlasovej hry Poznáme svojich ľudí a venoval sa intenzívne aj tvorbe textov populárnych piesní a kultúrnej publicistike.
Peter Valček
