Jozef Valihora vyštudoval prvý stupeň slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade (1965 – 1967). V štúdiu pokračoval na Filologickej fakulte v Belehrade, kde skončil tretí a štvrtý ročník slovenského jazyka a literatúry (1967 – 1969). Na tejto fakulte obhájil aj magisterskú prácu Prekladateľská práca Vladimíra Mičátka (1979). Doktorát filologických vied získal na Filozofickej fakulte v Novom Sade po obhajobe dizertačnej práce Básnická a prozaická tvorba Juraja Tušiaka (2009). Pracoval ako novinár v slovenskej redakcii novosadského rozhlasu (1969 – 1971). Od roku 1971 pôsobil na oddelení slovakistiky Filozofickej fakulte v Novom Sade. Koncom roka 2010 odišiel do dôchodku. Na vydanie pripravil antológie a výbery z diel viacerých autorov (výber z literatúry slov. romantizmu Vejú vetry, povievajú, 1980; Janko Čeman: Poctiví zlodeji, 1982; Pavel Čáni: Dôvera, 1988 a i.). Prekladal z macedónčiny (V. Nikoleski a i.), zo slovinčiny (T. Seliškar a i.), zo srbčiny preložil diela G. Rodariho, R. Guillota (Na krídlach snov, 1980; Biela hriva, 1984), z angličtiny E. Hemingwaya (Poviedky o Nickovi, 1982). Slov. literatúru vo Vojvodine priblížil v monografii Aspekty literatúry a kultúry (2001); autor a prekladateľ učebníc pre základné slov. školy v bývalej Juhoslávii.
