Juraj Červenák debutoval (v češtine) roku 1993 románovou novelou Olgerd ze Scallbornu (pod pseudonymom Thorleif Larssen); v slovenčine sa prvý beletristický text objavil v roku 1998 na stránkach časopisu Fantázia (Mŕtvi striebro nepotrebujú, In: Fantázia 1/1998).
Knižný debut v materčine absolvoval roku 2009. Išlo o román Černokňažník: Vládca vlkov, vydaný v žilinskom vydavateľstve Artis Omnis. Príbeh vyšiel pôvodne roku 2003 v českom jazyku, slovenské vydanie je však so zreteľom na vývoj štýlu autora upravené. Červenák prináša na slovenský knižný trh príbeh Rogana, „temného“ jazdca, obdareného (a možno tiež postihnutého) nadprirodzenými schopnosťami. Mužovým spoločníkom je démonický vlk Goryvlad. Bývalý žoldnier Karola Veľkého, ktorý slúžil tiež vo vojsku bulharského chána Kruma, sa musí vysporiadať s temnou mocou.
Boj s nadprirodzenými bytosťami je, ako sme už naznačili, zasadený do reálneho časopriestoru, a to do strednej Európy začiatkom deviateho storočia. O udalostiach odohrávajúcich sa na území Čiech a Slovenska v priebehu prvej polovice deviateho storočia poskytujú písomné pramene len niekoľko zmienok. „Medzery“ v histórii môže preto zaplniť fantázia.
Cyklus o černokňažníkovi Roganovi vyšiel zatiaľ v štyroch knihách (tri romány, zbierka poviedok), autor plánuje ďalšie pokračovania.
V slovenskom jazyku okrem časopiseckých verzií poviedok vyšla na stránkach periodika Fantázia aj poviedka Útek Jonathana Harkera v antológii slovenského hororu Farby strachu (Artis Omnis, 2011).
Kým v cykle o černokňažníkovi je historickosť zatláčaná do pozadia nadprirodzeným a fantastikou, v sérii nazvanej Dobrodružstvá kapitána Báthoryho hrajú dejiny väčšiu úlohu. Autor v podstate absolvoval žánrový posun od historickej fantasy k historickému románu s prvkami nadprirodzena (tak, ako ich poznáme napríklad z príbehov Miku Waltariho Nesmrteľný Turms a i.). Báthoryho osud sa odvíja na pozadí vojen s Osmanskou ríšou v 17. storočí. Hlavným hrdinom je Kornel Báthory, vojak z povolania, z hľadiska konštrukcie príbehu v podstate nevyhnutný. Rogan čelil Avarom, Kornel Turkom. V prvom zväzku unesú moslimovia ústrednému protagonistovi syna, neskoršie, po dobrodružnej ceste zo stredného Slovenska k pevnosti Varadín, sa sám dostáva do zajatia ako galejník, vyslobodený vzdelancom/cestovateľom Evliyom Čelebim, s ktorým na rozkaz sultána absolvuje cestu k tajomným mestám v útrobách Sýrie.
Cyklus vychádza paralelne v českom i slovenskom jazyku. V prvom zväzku pod názvom Strážcovia Varadína výrazne prevláda historická zložka, fantastické ozvláštnenie vystupuje v epizódach (rusalky v tajomnom mlyne a i.), druhý diel s názvom Brána Irkally posúva fantastické ozvláštnenie do centra zápletky (vo fantasy obľúbený motív svätyne démonov, v kontexte orientálnych kulís poznačený inšpiráciou cyklom filmov o archeológovi Indianovi Jonesovi). Tretí zväzok, ktorý by mal vyjsť koncom roka 2011, sa bude odohrávať na pohraničí Osmanskej ríše s habsburskou monarchiou na území dnešného Chorvátska; jednou z postáv príbehu bude historická osobnosť Nikola Zrínsky.
Bibliografiu autora v materčine zatiaľ završuje časopisecky vydaný román Sekera z bronzu, rúno zo zlata. V priebehu roka 2008 vyšiel v štyroch pokračovaniach na stránkach časopisu Fantázia (č. 41 – 44). Príbeh sa odvíja medzi územím Slovenska v dobe bronzovej a priestorom antických civilizácií Stredomoria. Nadväznosť na mýty o Argonautoch a zlatom rúne je zreteľná, v príbehu vystupuje medziiným Herakles. Z hľadiska novších súvislostí môžeme hľadať inšpiráciu v dvojdielnom románe Roberta Holdstocka Keltica či poľského spisovateľa Joa Alexa (Čierne koráby I, II). V knižnej podobe vyšiel román roku 2009 v češtine.
V kontexte slovenskej literatúry predstavuje Červenák momentálne najvýraznejšieho predstaviteľa žánrov hrdinskej a historickej fantasy s presahom k historicko-dobrodružnému románu. Vo svojich textoch s obľubou využíva prvky hororu a westernovej literatúry (napr. poviedka Daždivá noc v Boot Hille, In: Fantázia 2/2001). Okrem literárnych inšpirácií (Robert E. Howard, autor prvých, pôvodných príbehov o Conanovi, ku ktorým napísal niekoľko pokračovaní cyklu Juraj Červenák; poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski) sú v jeho tvorbe badateľné vplyvy poetiky a motívov filmu (Vtedy na západe, talianske tzv. spaghetti westerny). Autor kladie dôraz na strhujúci dej, dynamizovaný miestami takmer v tempe filmového strihu, s obligátnym využitím akčných scén. Dialógy sú úsečné, opisy redukované, hutné, charakterizácia postáv ostáva skôr v náznaku. Koncom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia položil paralelne s Alexandrou Pavelkovou (cyklus poviedok o Vimke) základ subžánru slovanskej fantasy. Namiesto inšpirácie fiktívnymi svetmi Howarda a Tolkiena či ságami Vikingov obľúbenými v anglofónnej fantasy (severský časopriestor silne rezonuje najmä v už spomenutej prvotine vydanej v češtine Olgerd ze Scallbornu; výdatnú inšpiráciu ostatne prezrádza voľba pseudonymu – Thorleif Larssen) Červenák prichádza so svetom slovanských mýtov a dejín, umiestnených často aj do našich reálií (viacero príbehov o Roganovi sa odohráva v Ponitrí a Pohroní). Okrem pútavého deja môžu jeho romány najmä roganovského cyklu zaujať aj reáliami historického pozadia načrtnutými hoci striedmo, no vierohodne.
Miloš Ferko
