Vzdelávala sa súkromne a okrem krátkych časových úsekov žila v Starej Turej, kde založila útulok pre výchovu sirôt a opustených detí, r. 1911 malú ambulantnú nemocnicu, 1926 sirotinec, 1933 starobinec. Literárne sa začala prejavovať tvorbou romantických poviedok s ľúbostnou a národnoobrannou tematikou. Okrem Troch obrázkov uverejnených v Národných novinách (1882 – 84) však všetky zostali v rkp. (Kúzlo otčiny, V okruží panslavizmu, Pod práporom lásky a i.). V ďalšej jej tvorbe dominovala náboženská tematika (bola súčasťou jej nábožensko-misijnej práce), zahŕňala romány, novely, duchovné piesne, spisy rozličného druhu a zamerania, preklady. Počet jej samostatne vydaných spisov a letákov dosiahol niekoľko desiatok (vyše dvesto). Zásluhou podpory cirkevných orgánov pri ich vydávaní a rozširovaní vyšli mnohé vo vysokých nákladoch a vo viacerých vydaniach a stala sa fakticky najprekladanejšou slov. spisovateľkou (jej diela boli preložené do 17 jazykov). Svoje beletristické práce, náboženské úvahy i básne uverejňovala od r. 1887 v časopise Betanie, Svetlo (1900 – 15) a v mesačníku Večernica, ktorý založila a 1925 – 36 redigovala.
