Laco ZRUBEC v r. 1946 – 50 študoval na obchodnej akadémii v Nových Zámkoch, 1961 – 64 absolvoval diaľkové štúdium divadelnej réžie v Osvetovom ústave v Bratislave, 1969 – 73 ekonomický odbor na Strednej poľnohospodársko-technickej škole v Zlatých Moravciach. Ako ekonóm pôsobil na rozličných pracoviskách v Nitre, Prievidzi a v Bratislave. Od r. 1961 bol umeleckým vedúcim poloprofesionálneho súboru malých javiskových foriem v Divadle na priedomí v Nitre, pre ktorý napísal niekoľko celovečerných inscenácií, 1967 – 71 externe pracoval v denníku Roľnícke noviny, 1972 – 96 bol redaktorom týždenníka Život, od r. 1996 externým redaktorom denníka Slov. republika. Žil a tvoril v Nitre. Krátke literárne útvary publikoval časopisecky. Vydal regionálne monografie Šurany (1968, 1998) a Ponitrie (1978). Výskumy slov. archeológov spopularizoval v knihe Poklady zeme (1986). Napísal historický román Gýmešský hárem (1990), básnickú zbierku Päť prstov (1991), ktorá je výberom z časopisecky publikovanej tvorby, ďalej historický román Žofia Bosniaková (1991), diela Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie (1991), Prvý známy bol Pribina (1994), knihu próz Staronitrianske tragédie (1995), publikáciu Dejiny neprebádanej Radavy (1997); v spolupráci s L. Ťažkým vydal publikáciu Vykopaná pravda (1997); ďalej novelu Starý kocúr (1998), románovú novelu Hanba (1999); zborníky divadelných humoresiek Rozbité okná (1962, 1963), Sedem pádov (1963, 1964); televíznu hru Rozvod (1972); viaceré dokumentárne televízne scenáre z národných dejín. Aj po r. 2000 bol mimoriadne literárne činný, najmä v oblasti literatúry faktu – autor kníh Slávni Slováci sveta (2000), Zlomený sen (2002), Kragujevská vzbura (2003), Hrušovské truhlice, Salaše naše (obe 2004), Ranil tvár ženy, Staroslovenské tragédie (obe 2005), Tajomstvo dotykov (2007), Zomrel dva razy (2008) a biografie populárneho speváka F. K. Veselého Dedinka v údolí... (2010); zostavovateľ viacerých populárno-náučných a odborných zborníkov, napr. piatich Almanachov Nitra (2000 – 04). Ako prozaik napísal historické romány Mohamedán z Ďarmot (2001) a Posledný hriech (2001), novelu Posledný súboj (2003) a zbierku poviedok Posledná hodina (2006). Autobiografické črty priniesla publikácia Meditácie (2001).
