Bratislavské poviedky prozaika a scenáristu Ľuboša Juríka vzbudzujú už na prvý pohľad záujem. Lákadlom pre tých, ktorí majú radi Bratislavu, je ich názov, ktorý bude možno v čitateľskom povedomí asociovať v čitateľskom povedomí slávne Nerudove Malostranské poviedky alebo Odeské poviedky Isaaca Babeľa. Skrátka, typ literatúry, kde spojnicou ľudských osudov, leitmotívom i miestom diania je Mesto. Poviedky sú časovo zakotvené v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Sú portrétmi alebo výsekmi zo života obyvateľov Poľnej ulice, kde autor vyrastal.
Stanka Moyšová
Juríkova spisovateľská tvorba za jedno štvrťstoročie je viac ako bohatá – sú to stovky reportáží, čŕt, publicistických článkov i desiatky zaujímavých kníh. Jurík vo svojej prozaickej tvorbe siaha po zaujímavých príbehoch nášho hlavného mesta už od svojho debutu Na poľnej ulici. Jeho detektívne poviedky sa odohrávajú v Bratislave a rovnako aj dej niekoľkých ďalších próz vkladá do tohto prostredia. V umeleckej podobe v nich ožívajú námestia, uličky, parky i zaujímavé postavy z dávnych rokov. Prúdil tu život, v ktorom aj domy a ulice mali svoj čarovný a nenapodobiteľný dych živého romantizmu, smútku, mesto malo svoj smiech i slzy. Všetko toto sa Juríkovi podarilo neopakovateľným spôsobom literárne zachytiť.
Gustáv Hupka
