Matej ZAŤKO v r. 1921 – 25 študoval na gymnáziách v Ružomberku a v Nitre, 1925 – 26 na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, 1926 – 29 na gymnáziu v Levoči, 1929 – 30 na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, 1930 – 33 absolvoval teológiu na Bohosloveckom učilišti v Banskej Bystrici. Po vysvätení za r. k. kňaza r. 1933 – 37 pôsobil ako kaplán v Hriňovej, Novej Bani a v Banskej Bystrici, 1937 – 45 farár v Slov. Ľupči, 1945 – 50 v Partizánskom, v období útokov proti cirkvi r. 1950 – 53 väznený, 1953 – 58 robotník v Žiline a v Ružomberku, 1958 – 59 správca fary v Necpaloch, potom znova robotník v Přerove, 1965 – 69 farár v Sáse, od 1969 vo Vrútkach, od 1975 na dôchodku. Debutoval knihou pôvodných a preložených noviel Noy a iné novely (1929), neskôr vydal knihu pre mládež Vážne i veselo (1943), dobrodružné prózy Čierna družina (1947) a Čierna družina bojuje (1950). Popri duchovnej spisbe prekladal hlavne divadelné hry z poľštiny, v rkp. zanechal viaceré prozaické knihy pre mládež (Krásny rytier a i.) i autobiografiu vydanú posmrtne pod názvom Z chalúpky na Úvetrí (2000).
