Myslenie o literatúre M. Romana vykazuje stabilné znaky, ktoré sústavne zdokonaľuje v línii jemu svedčiacej – nevnášať do literárneho diela elementy, ktoré tam nepatria, alebo také, ktoré by chcel mať kritik, no nehodia sa do autorovej koncepcie diela, uplatňovanej v jeho výstavbe. Sleduje, do akej miery vyšiel autorov zámer, koncepcia; vyzdvihuje stránky literárneho diela a autorovho zámeru, ktoré sa mu podarili, ale zároveň pritom upozorňuje aj na tie, ktoré sú nedotiahnuté a bránia literárnemu dielu vyniknúť v plnom rozsahu (viď Literatúra a čas, Básnik Sergej Makara (2012), Cesty k poznaniu tvorby Sergeja Makaru (2014 a iné).
Pri hodnotení literárneho diela si uvedomuje, že autor prejavy a javy reality selektuje. Zaujíma ho práve tento proces, lebo od neho a jeho postoja k prvkom reality, osobného videnia a schopnosti fakty tematizovať závisí celkový výsledok literárneho diela a a jeho predpoklady sa úspešne uplatniť v literárnom procese.
Ján Jurčo, In: Opera Slavica. XXV., 2015, č. 3.
