Po maturite na gymnáziu v Humennom študoval na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1964 – 1969). Po jej absolvovaní bol dramaturgom vysielania pre deti a mládež v Československej, neskôr v Slovenskej televízii, od roku 1996 bol redaktorom Literárneho týždenníka, v súčasnosti v slobodnom povolaní. Žije v Bratislave.
Najskôr sa etabloval ako básnik. Debutoval zbierkou ľúbostnej a prírodnej lyriky Chvenie (1965). V nasledujúcich zbierkach Nevesta v daždi (1970) a Z blata a slamiek (1974) rozšíril svoj tematický repertoár o reminiscencie na detstvo a o lyrické reflexie o rodnom kraji. Neskôr sa výlučne venoval dramatickej tvorbe. V tejto oblasti debutoval komédiami zo súčasnosti Kastelán (1976) a Závrat (1977). Formou humoru a nadľahčenia v nich mapoval nedorozumenia i konflikty medzi generáciami, sústreďujúc sa jednak na kritiku deformovaných medziľudských vzťahov a zároveň pranierujúc pokrytectvo a predovšetkým narušený systém morálnych hodnôt. V sérii ďalších hier uvedených na scéne SND Kolotoč (1979), Gadžovia (1981), Playback (1983), Horúci zemiak (1985) a Húsky, húsky, kam letíte (1991, inscenovaná v Prešove) sa mu podarilo prostredníctvom poetiky komediálno-modelovej dramatickej situácie karikovať aj samotný spoločenský systém, ktorý tieto deformácie podmieňuje. Kritike opäť podrobil predovšetkým egoizmus, karierizmus, nedostatok charakteru, pretvárku a pod. V podobných intenciách je napísaná aj hra Diabol (1994), kde reagoval na spoločenskú situáciu po zmene politického systému. Reflektovanie citovej a mravnej problematiky, premeny spoločnosti a medzigeneračné vzťahy stoja v centre Kočanovej pozornosti aj v jeho rozhlasových hrách Hrúbky (1965) a Niet tu miesta pre holuby (1966) i v televíznych hrách Čatár Gombík rozkazuje (1964), Diamantové jablko (1968), Zabudnutá brigáda (1970), Aby sa ľudia necítili sami (1970), Bračekovci (1972), Súčet (1974) Lakmus (1976), Sila (1978) a Cena priateľstva (1979). Časť z nich adresoval mládeži. Citová a mravná problematika výrazne rezonuje aj v próze Aspoň jeden deň so slonom (1966). Ako prozaik sa predstavil aj románom zo života „Badičkovčanov“ Diabol (2005) a románovým príbehom s autobiografickými črtami z obdobia totality Totalita, moja láska (2009).
