Nataša Hosťovecká

16. 5. 1954
Bratislava

Životopis autora

Nataša HOSŤOVECKÁ v r. 1969 – 73 študovala na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1973 – 74 žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1976 – 81 odbor literárny pracovník, redaktor a prekladateľ v Literárnom inštitúte M. Gorkého v Moskve. R. 1974 – 75 pôsobila ako asistentka výroby v Čs. televízii, 1981 – 87 pracovníčka Literárneho a hudobného múzea, 1987 – 88 spisovateľka, prekladateľka a publicistka v slobodnom povolaní, 1988 – 90 pracovníčka Domu detí a mládeže, 1990 – 98 redaktorka Slov. národných novín v Matici slov., od r. 1998 Slov. rozhlasu v Banskej Bystrici. Prvé básne uverejňovala od r. 1972 časopisecky a v zborníkoch, knižne jej vyšli básnické zbierky Strihanie vrkočov (1978), Hra na štvrtú ženu (1983), Na konci nekonečna (1987). Autorka poémy Ostrovy (1996), poetického diela Odnikiaľ nikam (1997) a prózy  Niečo ako nádej (1990). Zostavila viacero zborníkov a antológií zo súčasnej slov. poézie a prózy. Plodná autorka rozhlasových poviedok (Posledný úsmev, Siedma tvár, Syn, Na kopci, Prší mi do snov) a hier zo súčasnosti (Dvaja, 1985; Mať pocit domova, 1987; Mlčanie, 1988; V škriatkovisku, 1998; O tom to všetko je; Kto musí ísť z kola von; Náš otec  predstavený, všetky 2000), umelecko-dokumentárneho pásma Smrť je len krátka krivka cesty (1998). Rozhlasové hry prekladá z bulharčiny (S. Čorbadžiev, J. Dobreva, I. Chinov, E. Markov) a ruštiny. Od r. 1972 sa venuje aj publicistike, najmä v Slov. národných novinách.