Ondrej ŠTEFANKO sa narodil 18. marca 1949 v Temešváre, ale celý život – s výnimkou vysokoškolských štúdií – strávil v Nadlaku, kde ukončil základnú školu a lýceum v slovenskom jazyku. Vyštudoval fyziku a chémiu, čo bolo jeho hlavným zamestnaním až do roku 1989. Aktívne sa zúčastnil hnutia proti komunistickej diktatúre a po páde komunizmu ho zvolili do rumunského parlamentu ako predstaviteľa Slovákov. Založil prvý nezávislý časopis rumunských Slovákov Naše snahy a bol niekoľko rokov na čele Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku. Bol predsedom Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, ktorá je v súčasnosti najúspešnejším slovenským vydavateľstvom mimo územia Slovenskej republiky. Stal sa predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov žijúcich mimo územia Slovenska. Okrem toho bol Ondrej Štefanko šéfredaktorom spoločného časopisu Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie Dolnozemský Slovák a dvojjazyčného (rumunsko-slovenského) kvartálnika Dvojité zrkadlo/Oglinzi paralele. Bol členom Zväzu rumunských spisovateľov, Spolku slovenských spisovateľov a Obce slovenských spisovateľov. Zomrel 20. februára 2008 v Nadlaku.
