Niekedy mi dejiny pripadajú ako reťaz. Odkiaľsi sa vynorí zdanlivo osamotené ohnivko, no stačí potiahnuť a za ním sa objaví druhé, tretie a bezpočet ďalších. Platí to isteže len s istým zveličením; niekedy treba ťahať veľmi trpezlivo, úporne, namáhavo, vracať sa nazad na križovatky, ak nastúpená cesta neviedla k cieľu, hľadať pretrhnuté články, nadpájať ich, nadväzovať. Napokon zistíme, že dejiny sa neponášajú na reťaz, skôr na železnú sieť alebo rozkonárený strom.
