Slovenský exilový spisovateľ  Pavol Hrtus Jurina

Pavol Hrtus Jurina

1. 10. 1919
Klokočov
—  31. 12. 1994
Melbourne (Austrália)
Pseudonym:
Paľo Jarin, Velus, Velusina, Barin Pavol, Pavol od Jurinov
Žáner:
esej, odborná literatúra, próza

Životopis autora

Pavol Hrtus JURINA maturoval na reálnom gymnáziu v Nitre (1939), r. 1939 – 44 študoval na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Do r. 1948 úradník, potom vedúci vydavateľského oddelenia Spolku sv. Vojtecha v Trnave. V máji 1948 emigroval, pôsobil v Nemecku (Schwabach, Amberg), od januára 1949 v Austrálii, 1949 – 51 pracoval ako robotník Juhoaustrálskych železníc v Tailem Bend, 1951 – 63 úradnik Olympic Cables, zamestnanec firmy Vickers Ruwolt, 1963 – 85 prof. latinčiny a humanitných predmetov na katolíckych gymnáziách v Melbourne, od 1985 žil na dôchodku. Po básnických začiatkoch sa venoval prozaickej tvorbe, ešte na Slovensku vydal knihu noviel Preťaté ohnivá (1943) a román Kameň na kameni (1947). Detailnú znalosť rodného kysuckého prostredia a rozprávačský talent uplatnil i v ďalších prózach vydaných v exile: Dávno a potom (1969), Daň z krvi (1972), My vrchári (1979), Návrat na výšiny (1991) a i. Pre celú jeho tvorbu je príznačné vrstvenie a prelínanie vrchárskych lyrických nálad, tlmených racionalizmom konkrétnej životnej skúsenosti. Prekladal z angličtiny a taliančiny.