Slavomíra OČENÁŠOVÁ-ŠTRBOVÁ v r. 1978 – 82 študovala na gymnáziu vo Vrútkach, r. 1982 – 87 slovenčinu a hudobnú výchovu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. R. 1987 – 90 pôsobila ako odborná pracovníčka pre literatúru v Literárnom a hudobnom múzeu, od r. 1990 vedecká pracovníčka v Inštitúte sociálnych a kultúrnych štúdií Fakulty humanitných vied Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici. Knižne debutovala beletrizovane štylizovanou biografickou esejou o osudoch svojho starého otca, ev. farára L. Lehotského, a jeho manželky pod názvom S otvorenou náručou (2000). Vo vlastnej bádateľskej činnosti sa predovšetkým venuje predstaviteľom slov. duchovnej poézie, výlučne ev. autorom, o ktorých publikovala viacero článkov a štúdií, recenzovala ich diela v časopisoch Cirkevné listy, Ev. posol spod Tatier, Literárny týždenník, Tvorba T a Verbum. Zostavila a edične pripravila viacero antológií i zborníkov (Malá veža, veľký zvon, 2003; Sféry ženy, 2004; Modlitba v umení, 2006 a i.). Z tvorby autorov-evanjelikov vydala monografiu Modlitba v slovenskej literatúre (2002). V r. 2009 vydala knihu rozhovorov s profesorom Rumanským Svetlá Igora Rumanského (2009), doplnenú výpoveďami jeho učiteľov, spolužiakov, priateľov a študentov, i niekoľkými jeho grafikami a básňami, venovanými tomuto výtvarníkovi. Detskému čitateľovi adresovala knižku o histórii a kultúre mesta Moja Banská Bystrica (2010).
