Soňa Lesňáková

13. 4. 1932
Vrútky
—  28. 10. 2021
Žáner:
literárna veda
Rodné meno:
Vilhanová

Stručná charakteristika

o svojej vedeckej práci sa sústredila na skúmanie slovensko-ruských literárnych vzťahov od konca 19. storočia po súčasnosť s dôrazom na kontaktné vzťahy a typologické súvislosti. Jej prvé práce boli založené na výskume archívnych a časopiseckých materiálov. Túto oblasť jej činnosti dokumentuje predovšetkým monografia Maxim Gorkij v slovenskej kultúre (1961). Komparatívny aspekt svojich výskumov postupne obohatila aj o otázky typologických súvislostí, o čom svedčia početné štúdie publikované v domácich a zahraničných odborných časopisoch a zborníkoch, najmä však monografia Cesty k realizmu (1971). Práca je porovnávacou analýzou poviedok J. G. Tajovského a poviedkovej tvorby L. N. Tolstého, A. P. Čechova a M. Gorkého. V nasledujúcej knihe štúdií Slovenská a ruská próza (1983) okrem typologických súvislostí dvoch národných literatúr kriticky zmapovala aktivity slovenských prekladateľov ruskej umeleckej spisby. Popri vedeckovýskumnej práci sa venovala aj editorskej, redaktorskej a prekladateľskej činnosti. Bola prekladateľkou a vedeckou redaktorkou viacdielneho projektu Osobitné medzinárodné spoločenstvá 1 – 6, spoluautorka práce Ruská literatúra v slovenskej kultúre v rokoch 1836 – 1996; z ruštiny prekladala odbornú literatúru i beletriu, najmä M. Gorkého. Venovala sa aj na analýze zákonitostí medziliterárneho procesu a problematike recepcie a prekladateľstvu; spolu s I. Cvrkalom pripravila zborník Z dejín európskych literatúr 20. storočia (2002). Dôležitou súčasťou jej práce bola aj vedecko-popularizačná činnosť.