Štefan KRČMÉRY, manželka → Hela Krčméryová, syn → Ivan Krčméry, dcéra → Jela Krčméry-Vrteľová. R. 1903 – 07 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1907 – 11 na ev. lýceu, 1911 – 15 na ev. teologickej akadémii v Bratislave. R. 1915 – 16 bol kaplánom v Krajnom, 1917 – 18 v Bratislave, 1918 redaktor Národných novín, 1919 – 32 tajomník Matice slov. v Martine, od 1932 sa liečil na Orave, 1933 v Ženeve, 1933 – 34 žil a sčasti pracoval v Slovanskom seminári v Prahe, potom sa presťahoval do Bratislavy, 1936 žil v Nitre, 1943 – 47 v Martine, 1947 – 49 v Bratislave a od 1949 na liečení v Pezinku. Osobnosť slov. literatúry a kultúry, básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor. Autor poézie Keď sa sloboda rodila (1920), zbierok Herbarium (1929), Piesne a balady (1930), Pozdrav odmlčaného básnika (1944), prózy Ty a Ja (1972 - vyšla posmrtne), Osvobodenie (1932), cyklu Zimná legenda (1957). Významné je jeho literárnohistorické dielo, predstavujúce syntézu slov. literárnych dejín. Svoje výskumy sústredil do kníh Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti (1920), Moyses a Kuzmány (1927), Ľudia a knihy (1928), Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry (1943), posmrtne vyšli Dejiny literatúry slovenskej (1976). Súhrnne vyšiel Výber z diela 1 – 6 (1953 – 73). Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slov. periodikách, mimoriadne zásluhy si získal ako redaktor Slov. pohľadov (1922 – 32), okolo ktorých sústredil takmer všetkých starších i začínajúcich autorov. Ako tajomník Matice slov. sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, v rámci Ústredia slov. ochotníckych divadiel i matičných miestnych odborov aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na celom Slovensku. Venoval sa prekladaniu poézie z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr, ako aj poézie iných národov, sústredenej v knihe Z cudzích sadov (1944). Vo vlastnom preklade vydal výber zo slov. poézie v maďarčine Anthologia szlovák költőkből (1925).
