Najväčšou udalosťou v profesijnom živote Viliama Sokolíka bolo, keď ho v roku 1965 uviedli do funkcie vedúceho Archívu fotodokumentačnných pamiatok Archívu literatúry a umenia Matice slovenskej. Túto a nasledujúce pracovné udalosti komentoval slovami: „Oddal som sa do práce od prvej chvíle s vervou. To potvrdzujú moje vystúpenia na seminároch, starostlivosť o zbierky a ich rozmnožovanie, akvizíciu, identifikáciu obrazových dokumentov a ich katalogizovanie, ochranu“. Historik fotografie Ľudovít Hlaváč roku 1986 Sokolíkom vedené matičné pracovisko hodnotil vysoko pozitívne, keď nadšený poznamenal: „Rodí sa tu základ vedeckej práce s fotografiou ako dokumentom o živote a kultúre národa. Treba dúfať, že tento vysoko náročný projekt bude pokračovať a realizovať sa, lebo nastupujúci vek vizuálnej kultúry si to priam vyžaduje. A hlavne poznanie dejín sa bez toho nezaobíde“. Napriek týmto uznanlivým a povzbudzujúcim slovám Viliam Soklík viedol oddelenie fotodokumentačných pamiatok iba do roku 1986, kde po odvolaní z funkcie vedúceho zo zákulisných a politických dôvodov, tu ďalej mohol pôsobiť iba ako odborný pracovník špecialista až do svojho odchodu na dôchodok roku 1991.
Od roku 1967 v odbornej spisbe Viliama Sokolíka dominovali štúdie s problematikou histórie, ochrany a súčasného stavu v oblasti obrazových dokumentov, ktoré publikoval v zborníkoch Letopis Pamätníka slovenskej literatúry, Biografické štúdie a Kmetianum. Inými slovami sa dá sumarizovať, že ťažisko Sokolíkových organizačných, praktických i teoretických aktivít v rokoch 1965 až 1991 spočívalo v oblasti obrazového dokumentu a fotografie. V archívnej práci sa zameral predovšetkým na ich akvizíciu a následnú identifikáciu, pričom zhromaždil unikátnu, vyše dvestotisíc jednotiek obsahujúcu zbierku, od vzácnych dagerotypií a ferotypií, cez staré pohľadnice, fotografie a iné obrazové pamiatky. Tento unikátny fond sa so svojimi spolupracovníkmi usiloval aj spracovať, systematizovať a skatalogizovať, aby bol živý, slúžil prezenčne odbornej i širšej kultúrnej verejnosti doma aj v zahraničí. Popri praktickom zábere sa tejto problematike venoval i teoreticky (jedinečná monografia Nepísané pamiatky…, štúdie, články) a zostavovateľsky (súpisy, fotosúbory, výstavy). Z tohto uhlu pohľadu v Sokolíkovej činnosti na poli ikonografie zaujíma roku 1970 zvláštne miesto Prvá svetová výstava pohľadníc Orbis Pictus v Brne, kde za MS participoval na príprave scenára a libreta tejto akcie, za čo získal čestný diplom. Viliam Sokolík zostavil aj rozsiahle obrazové prílohy v prvých troch zväzkoch monumentálneho Slovenského biografického slovníka (1986 – 1989), ktorý vydávala MS. Spolupracoval tiež na príprave viacerých dokumentárnych filmov a medailónov s Československou televíziou v Bratislave. V kultúrnohistorickej oblasti ako editor na knižné vydanie pripravil a komentoval ozsiahlu vzájomnú korešpondenciu Andreja Kmeťa a Ľudovíta Vladimíra Riznera (1970, 1984).
doc. PaedDr. Pavol Parenička, Csc.
https://matica.sk/zomrel-literarny-archivar-vytvarnik-a-basnik-viliam-sokolik/
