Viliam SOKOLÍK v r. 1939 – 47 študoval na gymnáziu v Martine, 1947 na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe, 1947 – 52 na Ev. bohosloveckej fakulte, 1962 – 64 knihovedu a vedecké informácie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. R. 1952 – 54 ev. kaplán na Starej Turej, 1954 – 58 farár vo Vysokých Tatrách, 1958 – 91 ako pracovník Matice slov. pôsobil v Bibliografickom oddelení (1958 – 59), Knihovednom oddelení (1959 – 61), vo Vydavateľstve (1961 – 65), napokon vedúci Fotodokumentačného oddelenia v Archíve literatúry a umenia (1965 – 91), od r. 1991 žije na dôchodku v Martine. Venoval sa kultúrnej histórii, autor diela Z bojov o pokladnicu slovenskej kultúry (1966); na vydanie pripravil vzájomnú korešpondenciu Ľ. V. Riznera a A. Kmeťa (1970 – 84); monografiu Peter Jilemnický – novinár a redaktor komunistických novín a časopisov (1971); práce Nepísané pamiatky Matice slovenskej (1972); zostavil a základnými štúdiami vyplnil zborník Obrazový archív 1 – 2 (1989 – 94), pripravil viacero fotosúborov slov. spisovateľov (P. J. Šafárik, J. Kalinčiak, J. Kráľ, J. Palárik, M. Kukučín, Ľ. Podjavorinská). Popri amatérskej maľbe sa venoval aj básnickej tvorbe, vydal básnickú skladbu Odpustenie (1999); autobiografické črty majú básnické zbierky Fragmenty tatranskej epištoly (2000), Z mojej studne (2001), Ozveny srdca (2002), Moje melódie (2004) a V zajatí klávesov (2005).
