R. 1900 – 05 študoval na gymnáziu v Záhrebe, 1905 – 08 na ev. teologických fakultách vo Viedni a v Bratislave. Od r. 1908 pôsobil ako učiteľ, kaplán a od 1914 farár v Starej Pazove. Predstaviteľ literárneho a divadelného života dolnozemských Slovákov v 1. polovici 20. stor., ktorý od ranej mladosti písal dramatické, prozaické, poetické i publicistické žánre, pričom ťažisko jeho tvorby spočívalo v dráme. Tematicky čerpal hlavne z dolnozemského dedinského prostredia, ovplyvnený postromantizmom, realizmom a napokon modernistickými avantgardnými smermi. Sprvu publikoval krátke prózy a črty. Vydal zbierku poviedok Pazovské čítanie (1932). Plodný dramatik, nadväzujúci na dielo J. Gregora-Tajovského, napísal vyše 70 krátkych scénok i celovečerných hier, tvoril i operné a operetné libretá, rozhlasové hry a filmové scenáre. Autor hier Záveje (1913), Trenčiansky Matúš (1920), Milica Nikoličová (1922), S. O. S. (1923), Homo sapiens (1924), Zem (1926), Divé husi (1933) a Zámka škripí (1941), veselohier Tri aktovky, Kvitancia a i.; bez úspechu sa skončil pokus o dramatizáciu Kalinčiankovej Reštavracie. Autor operetných libriet Pekná, nová maľovaná kolíska (1923) a Nápitok lásky (1927), ktoré zhudobnili A. Cíger a J. Podhradský, operné libreto Mataj (1927) J. Rosinský. Medzi prvými sa v našej dramatickej spisbe podujal na tvorbu rozhlasových hier a filmových scenárov (Palica v živote človeka, 1931). Ako publicista kriticky komentoval divadelný život na Slovensku i v Juhoslávii. SND uviedlo iba hru Záveje (1923), dramatizáciu Reštavrácia (1926), veselohru Či nepoznáte môjho synovca? (1930) a historicko-psychologickú drámu Milica Nikoličová (1934).
