Dlhodobý intenzívny záujem o históriu stredovekých kultúr a dejín ich objavovania sa stal tematickou doménou Zamarovského diela, v ktorom sa prelínajú hodnoty poznávacie a estetické. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom literatúry faktu a k priekopníkom jej modernej podoby v slovenskej, ale rovnako aj českej literatúre. Už jeho prvé diela (Za siedmimi divmi sveta, Za tajomstvom ríše Chetitov) prezrádzajú obdivuhodnú rozhľadenosť v odbornej problematike, dôvernú empirickú skúsenosť s predmetom záujmu a zároveň vysokú tvorivú invenciu pri jeho stvárnení do podoby literatúry faktu alebo neskôr do podoby autorského variantu starovekých eposov (Gilgameš, Aeneas, Sinuhet). Kým knižný debut Za siedmimi divmi sveta je koncipovaný ako súbor siedmich historicko-cestopisných reportáží, kniha Za tajomstvom ríše Chetitov je poňatá ako výprava do dejín kultúry a písma starovekej ríše, no zároveň aj ako príbeh objavovania Chetitskej ríše s dôrazom na životný príbeh lúštiteľa reči a písma Chetitov Bedřicha Hrozného. Z hľadiska žánru literatúry faktu Zamarovský už vo svojich prvých knihách našiel metódu, ako hovoriť o vedeckých faktoch s humanizačným akcentom – cez ľudské osudy ich výskumníkov či objaviteľov. Zároveň si už tu zvolil takú autorskú stratégiu prístupu k materiálu, ktorá spája informačnú nasýtenosť s čitateľsky príťažlivým podaním, založeným na odkrývaní a riešení vedeckého problému systémom takmer detektívneho lúštenia vzrušujúceho tajomstva. Výrazne sú všetky tieto prvky autorskej stratégie prítomné v knihe Objavenie Tróje, ktorej podstatnú časť tvorí historicko-biografická esej o objaviteľovi Tróje H. Schliemannovi a jeho nadľudskom úsilí po dosiahnutí vytýčeného cieľa. Históriou objavovania ďalšej starovekej civilizácie je dielo Na počiatku bol Sumer. Poznatky z oblasti egyptológie sústredil v knihe Ich veličenstvá pyramídy a neskôr v lexikologicky koncipovanom slovníku Bohovia a králi starého Egypta. Celoživotným Zamarovského bádateľským i výsostne osobným záujmom je výskum a spracovanie dejín a kultúry antiky, predovšetkým Grécka, ktoré autor chápe ako „našu kultúrnu pravlasť“ a krajinu, „kde si ľud po prvý raz v dejinách uvedomil, že si vie sám postaviť svoju vládu“. Dielo Bohovia a hrdinovia antických bájí má charakter náučného slovníka, no pritom si zachováva rozprávačský štýl. Zamarovský v ňom v abecednom poradí zoradil vyše 800 hesiel zo starovekej mytológie. V knihe Dejiny písané Rímom vyrozprával históriu tisícročných dejín Rímskej ríše s dôrazom na aktuálnosť ich historického i kultúrneho odkazu. V diele Grécky zázrak sprístupnil poznatky o histórii a kultúre Grékov od čias ich prehistórie a mýtov, až po stratu nezávislosti vo vojnách s Rímom. Je to syntéza poznatkov o pôvode Grékov, o formovaní sa ich štátnosti, o fáze zrodu, rozkvetu a úpadku gréckeho sveta. Osobitnú pozornosť venuje Zamarovský najcennejšiemu vkladu antického Grécka do pokladnice ľudských dejín – gréckej filozofii, sochárstvu, maliarstvu, literatúre a divadlu. Svoje hlboké zaujatie gréckym zázrakom demonštruje autor vlastnou interpretáciou dejinného zmyslu gréckej kultúry a v tomto diele je zvlášť výrazný osobnostný prístup k téme a rovnako imponujúce je aj slovesné majstrovstvo Zamarovského. Tisícročnú históriu antických olympijských hier na pozadí ich súčasnej tradície zobrazil v diele Vzkriesenie Olympie. Zamarovského tvorbu okrem scenárov k takmer 40 televíznym a filmovým dokumentom dotvárajú literárne adaptácie starovekých eposov Aeneas, Gilgameš a Sinuhet a kniha Návrat do staroveku, s podtitulom Po stopách vlastných kníh, ktorá je svojráznou textovo-obrazovou publikáciou, iniciovanou televíznym seriálom o starovekých kultúrach a jej zámerom je podľa autora „ukázať šírku a hĺbku starovekých základov dnešnej európskej kultúry a civilizácie“. Tento zámer aj najlepšie vystihuje hodnotu doterajšieho diela Vojtecha Zamarovského.
Anton Baláž
