Zoltán Rampák

14. 9. 1920
Bratislava
—  10. 1. 1998
Bratislava
Pseudonym:
Daniel Lorč, Štefan Zeter

Životopis autora

R. 1931 – 39 študoval na gymnáziu, 1939 – 43 slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil v Matici slov., r. 1942 – 43 bol redaktorom jej časopisu Slovensko, 1944 – 49 referentom Literárnohistorického odboru Matice slov. v Martine, 1949 – 75 pedagógom na Vysokej škole múzických umení, od 1975 vedeckým pracovníkom  Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. Od študentských čias sa zaoberal dramatickou literatúrou a profesionálnym divadlom. Autor súboru esejí Divadelné zápisky (1947), monografie K charakteru štúrovskej drámy (1947), publikácie Náčrt dejín slovenského divadla (1948), ktorú rozpracoval do syntézy Kapitoly z dejín slovenského divadla (1953); knižných monografií o slov. dramatikoch (Július Barč-Ivan, 1972; Variácie Júliusa Barča-Ivana, 1973; Dramatik Štefan Králik, 1975; Slovenskí klasickí dramatici 19. storočia a inonárodna dráma (1975), Dramatická tvorba Márie Rázusovej-Martákovej, 1976; Tvorba Ivana Bukovčana, 1978 a i.); viacerých štúdií (Zo živého odkazu minulosti; Ján Chalupka – dramatik; Boj slovenského divadla o realizmus, všetky 1954; Veselohry Jána Palárika, 1955 a i.); memoárovej práce Na hranách divadla a života (1998); početných teatrologických kníih (Dvadsať rokov slovenského činoherného divadla 1945 – 1965, 1966; Dráma, divadlo, spoločnosť, 1976; Cesta drámy, 1984; Problémy a osobnosti, 1989); štúdií a článkov, spoluautor akademických Dejín slovenskej literatúry 5 (1984) a Dejín slovenskej literatúry 4 (1987). Prekladal beletriu z nemčiny a maďarčiny.