40 rokov Kruhu milovníkov poézie

,,Som veľmi rád, že sú tu dnes medzi nami Štefan Žáry a Marián Andričík. Jeden KMP zakladal a žil s ním až do normalizácie po auguste 1968, druhý s nami ako prekladateľ spolupracuje najmä po novembri 1989 a je autorom najnovšej knihy v edícii KMP. Jeden má 85 a druhý 40 rokov. Obaja však majú spoločný hlboký vzťah k poézii.

KMP vznikol v roku 1964 a jeho 40-ročnú históriu môžeme dnes hodnotiť ako 40-ročný vydavateľský úspech. Úspech v rámci ktorého v slovenčine vyšli verše Petrarcu, Danteho, Lorcu, Borgesa, Rimbauda, Préverta, Baudelaira, Verlaina, Shakespeara, Shelleyho, Byrona, Keatsa, Ferlinghettiho, Ginsberga, Bukowského, Brodského, Jeffersa, Goetheho, Heineho, Puškina, Jesenina, Twardowského a ďalších autorov, či antológie swahilskej, novozélandskej, starojaponskej, macedónskej, nórskej, dánskej, talianskej a švédskej poézie. Dovedna vyšlo v edícii 228 kníh. Ja ešte pripomeniem, že keď nastala prevratná zmena v našom živote - november 1989, a okrem hraníc sa otvorili aj vydavateľské zásuvky, na vydanie čakal len jeden pripravený a zaprášený 20-ročný rukopis – Buzássyho preklad slávneho Ginsbergovho Vytia, ktorý tak vyšiel až v roku 1991. Je to smutný príklad doby. Jeho ojedinelosť však súčasne svedčí o mimoriadnych schopnostiach ľudí okolo KMP. Rád by som sa im všetkým poďakoval. Dovolím si spomenúť Štefana Žáryho, Vladimíra Reisela, Vojtecha Mihálika, Ľubomíra Feldeka, Vojtecha Kondróta, Jána Buzássyho, Štefana Strážaya, Štefana Moravčíka, Vlastimila Kovalčíka, Janu Kantorovú-Bálikovú a Vieru Prokešovú.

Tak ako mal v slovenskej histórii nezastupiteľné miesto KMČ (Klub mladých čitateľov) vo formovaní vzťahu mladého čitateľa k čítaniu, tak mal nezastupiteľné miesto KMP (Kruh milovníkov poézie) vo formovaní vzťahu slovenskej inteligencie k poézii a kultúre. Čítať KMP, bolo ako čítať Šukšina či vidieť Hlavu XXII. KMP však nepredstavoval len vynikajúce básnické preklady. K veršom časom pribudlo kalendárium života básnikov a ďalšie užitočné informácie ako poznámky prekladateľov a doslovy, takže každá kniha KMP sa stala doslova malým profilom svetového básnika. Knihy boli od začiatku ilustrované a vzhľadom na svoju reprezentatívnosť priťahovali špičkových slovenských umelcov, ako Albín Brunovský, Vladimír Gažovič. V súvislosti s KMP sa dokonca hovorilo o novej škole grafického designu. Jej typickým predstaviteľom je Ľubomír Krátky. Pozoruhodné boli napríklad EX LIBRISy, ktoré sa tlačili na vnútornú stranu prebalov kníh. Myslím, že to bol svetový unikát, autorom myšlienky bol podľa pamätníkov Ľubomír Feldek. KMP pružne reagoval aj na nové polygrafické materiály a technológie a najmä po novembri určoval trend reprezentatívnosti – knihy KMP pravidelne získavali ocenenia v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska.

Dnes už KMP nie je klubom čitateľov, ktorí pravidelne dostávajú ročné edičné plány. Je to vydavateľská značka registrovaná na patentovom úrade a naďalej významná edícia, v ktorej sporadicky podľa ekonomických možností vychádzajú nové preklady zo svetovej poézie, ale aj reedície starších diel. Vydávanie kníh v KMP je dnes vyslovene otázkou finančného zabezpečenia individuálneho projektu. Štát nemá záujem programovo podporovať túto edíciu ani tak, aby v nej vychádzalo aspoň niekoľko výnimočných kníh ročne. A tak v najbližších rokoch počítame len s reedíciou už spomínaného Ginsbergovho Vytia a s prvým vydaním kompletných Lorcových Cigánskych romancí.”

Martin Chovanec, riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ, na prezentácii kníh Štefan Žáry: Orchidea nostalgis a William Blake: Počul som spievať anjela 17. júna 2004