V piatok podvečer kráčam bratislavskou Štefánikovou ulicou, ktorá sa s približujúcim sa Pistoriho palácom čoraz viac zapĺňa. Tak ako mnohí ďalší mám aj ja namierené na BRaK – Bratislavský knižný festival. Vejúca vlajka nad priečelím historickej budovy z konca 19. storočia predznamenáva, že som sa dostavila na správne miesto.
Keď sa vo dverách takmer zrazím so spisovateľom Michalom Hvoreckým, ktorý moderuje úvodný otvárací večer, hlesnem: „Dnes sú tu, tuším, všetci.“ Automaticky sa zaradím do radu pri vstupe a napadne mi: Aký by mal vlastne byť dobrý knižný festival? Čo by mu nemalo chýbať, aké body musí splniť, aby sme si my, návštevníci, povedali: „Tak takto by to malo vyzerať...“? Je toho viac a iste ide o subjektívny úsudok, niektoré prvky však možno vymenovať a zhrnúť celkom presne.
Dostatočne veľký a príjemný priestor s charizmou. BRaK sa tento rok vrátil po dvojročnej prestávke späť do Pistoriho paláca. Na jeho nádvorí bolo počas celého trvania festivalu dostupné občerstvenie a posedenie. Vytvoril sa tu nepretržitý šum rozhovorov, skupinky priateľov a známych, ktorí od rána do večera debatovali o literatúre, umení, živote. Toto unikátne miesto v meste bolo možné navštíviť kedykoľvek, napríklad cez prestávky medzi jednotlivými besedami a podujatiami. Nepochybne som nebola jediná, kto si pri pohľade na oživený dvor pomyslel, že takto sa tvorí a udržiava funkčná komunita, že mesto, ktoré chce byť otvorené a priateľské k svojim obyvateľom, jednoducho musí ponúkať podobné zážitky. Stráviť spoločný čas niekde, kde je nám dobre.
Cave / Kleist
V piatok má BRaK pred sebou úvodný večer. Chodby a miestnosti na prvom poschodí sa ešte len pripravujú na víkendový vydavateľský trh. Za výstavnou časťou, ktorej dominujú tajomné a mystické kresby talianskeho výtvarníka a dizajnéra Luigiho Serafiniho, je nainštalované pódium. Miestnosť určená festivalovým podujatiam a besedám je plná do posledného miesta. Návštevníci si v očakávaní sadajú na zem, opierajú sa o stenu a zozadu prichádzajú ďalší, ktorých zlákal príťažlivý večerný program. Na festival BRaK totiž prijal pozvanie renomovaný komiksový tvorca, jedna z najzvučnejších európskych osobností tohto žánru, kresliar, ilustrátor, spisovateľ, Reinhard Kleist.
V rozhovore so slovenským prekladateľom jeho knihy Nick Cave: Mercy on me, literátom Michalom Hvoreckým, Reinhard nadšenému publiku rozprával napríklad o jeho spolupráci s kultovým hudobníkom Nickom Caveom, ktorého netradičnú biografiu vydalo na Slovensku Vydavateľstvo Monokel. Komiksy miloval odmalička, v rodnej dedine na nemeckom vidieku mu prinášali vyslobodenie a radosť. Spočiatku viedla Kleistova umelecká cesta k obrazom, ktoré podľa jeho slov za veľa nestáli. Tvorba komiksov mu zakrátko priniesla nečakaný celosvetový úspech. Okrem biografie Nicka Cavea autor stvárnil príbehy viacerých ďalších hudobných legiend – Elvisa Presleyho či pesničkára Johnnyho Casha. Venoval sa však aj pohnutému osudu Kuby. Zmapoval ťaživé reálie emigrantov putujúcich za slobodou, vytvoril jedinečný komiks o Berlíne, meste, v ktorom žije a tvorí, kde čitateľa dejinnými obdobiami sprevádzajú upíri, a nakreslil mnohé ďalšie unikátne komiksové publikácie.
Reinhard Kleist však neostal iba pri rozprávaní, počas koncertu Róberta Pospiša, Martina Sillaya, Juraja Šušaníka, Romana Harvana, Jozefa Luptáka a ich unikátnej hudobnej pocty pesničkám Nicka Cavea rozbalil elektrizujúcu živú performance. Diváci mali možnosť sledovať, ako do jednotlivých skladieb maľuje obrazy. Multižánrový večer plný mnohozmyslových zážitkov bol skutočne nezabudnuteľný.
Jazyky knihy
Pokiaľ však návštevník preferoval pokojnejšie a intímnejšie chvíle, mohol stráviť čas v Kine Film Europe, kde počas celých troch dní prebiehali festivalové filmové projekcie. Komorný pohľad do života a tvorby Nicka Cavea sprostredkoval takmer snový dokument 20 000 dní na Zemi, Perverzný sprievodca ideológiou britskej režisérky Sophie Fiennes pootvoril dvere do nečakaných súvislostí medzi kreovaním kolektívneho vedomia a snov a Sokurov Faust podal poetické svedectvo o ľudských túžbach a slabostiach. V programe filmového BRaKu sa objavil aj vynikajúci dokument Patrika Lančariča o živote básnika a politika Miroslava Válka či snímok kultového predstaviteľa francúzskej novej vlny, režiséra Jean-Luc Godarda Zbohom jazyku, ktorý reprezentoval filmový pohľad na ústrednú tému festivalu. Tento rok sa totiž BRaK niesol v znamení jazykov knihy a zachytával ich v širších aj užších kontextoch a rôznorodých konotáciách.
Na hlavnom pódiu sa v sobotné popoludnie predstavil oceňovaný portugalský spisovateľ Goncalo M. Tavares, známy nielen svojím románom Jeruzalem, ale aj sériou krátkych príbehov s názvom Štvrť, ktorých nové pokračovanie uviedol v slovenskom vydaní práve na BRaKu. Jazykový minimalista Tavares sa moderátorke Zuzane Golianovej priznal, že skracovanie textov patrí k jeho hlavným umeleckým značkám. Čo má spočiatku desať strán, skráti nakoniec na zopár riadkov. Jeho cieľom nie je politizovať, ale držať hlas opozičnému postoju, stáť proti moci, provokovať.
Iný pohľad na jazyky knihy priniesol podvečer s pozoruhodným mystifikátorom, talianskym výtvarníkom Luigim Serafinim. Jeho Codex Seraphinianus patrí k najpozoruhodnejším, najkrajším, ale aj najzáhadnejším knihám vôbec a vďaka tajomnému písmu a surrealistickým kresbám je predmetom fascinácie čitateľov už takmer štyri desaťročia. Spojenie textu a ilustrácie, vizuálna a literárna stránka – väzby, ktoré nemožno pretrhnúť, ak má stáť na konci krásna kniha. Taká, ktorá napĺňa estetické, hodnotové, obsahové, morálne kvality, prekvapuje a nadchýna zároveň.
Spisovatelia, ilustrátori, vydavatelia
Piaty ročník festivalovej prehliadky knižného umenia si už pri svojom zrode nastavil latku vysoko. Charakterizuje ho nielen bohatý sprievodný program (ktorý sa postupom rokov stal natoľko príťažlivým a kvalitným, že mu prívlastok sprievodný ani nesedí), uvoľnená a priateľská atmosféra, ale aj produkcia viac ako tridsiatich malých a nezávislých vydavateľstiev zo Slovenska a Českej republiky. Sú to práve oni, ktorí na BRaKu oživili hlavné poschodie. Počas festivalového víkendu prechádzajú okolo ich stánkov davy návštevníkov. Ľudia z vydavateľstiev Absynt, Odeon, Valal, Take Take Take, Kapitál, Portugalský inštitút, Slovart a mnohých ďalších s návštevníkmi festivalu nadšene debatujú o svojich publikáciách, periodikách, aktivitách. Trhovisko krásnych kníh sa stáva živým centrom, kde si možno kúpiť knihu, vypiť kávu alebo sa porozprávať o svojich obľúbených spisovateľoch a ilustrátoroch.
Čo sa týka ilustrátorov, BRaK dáva tvorcom výtvarnej časti rovnaký priestor ako samotným spisovateľom. Štvrtkové vernisáže v úvodný deň festivalu sa stali plnokrvnou pozvánkou pre nasledujúci program podujatia. Francúzska ilustrátorská špička Laurent Moreau má za sebou aj napriek pomerne mladému veku spoluprácu s najlepšími autormi literatúry pre deti a niekoľko vlastných autorských kníh. Svoje hravé a neobyčajné nápadité ilustrácie autor uviedol vo Francúzskom inštitúte. Legenda stredoeurópskej ilustrácie, autor ikonického Maxipsa Fíka, Jiří Šalamoun, sa svojou tvorbou predstavil na vernisáži v Univerzitnej knižnici v Bratislave a francúzska ilustrátorka Anne-Margot Ramstein zase v priestoroch Art Books Coffee.
Štyri roky natvrdo – za báseň
Ako vzniká kniha? Možno slovami popísať neuchopiteľné cesty ideí, snov, kreatívnych prúdov? Z úst tvorcov ide o vzácne okamihy, pohľad do zákulisia kreatívnej práce je pre diváka neobyčajne atraktívny a proces vzniku umeleckého diela nestráca ani v súčasnosti punc tajomna. Presvedčil o tom Jiří Dvořák, autor krásneho Rastlinopisu, ale aj Iveta Merglová, ktorej kniha Ema sa má sa stala kultovou a pertraktovanou už krátko po jej uvedení na knižný trh.
Festival BRaK priniesol do hlavného mesta viaceré svetové mená a jedným z nich bol Liao I-wu – čínsky spisovateľ a disident, ktorý strávil štyri roky vo väzbe za jedinú báseň. V knihe Pre jednu a sto piesní, ktorá vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Absynt, opisuje ťaživé chvíle za mrežami – dennodenný boj o život, zápas so spoluväzňami aj so sebou samým. Liaove rozprávanie sa nepočúvalo ľahko. „Žil som horšie ako pes,“ povedal pokojným hlasom a pokračoval v odpovediach na otázky Martina M. Šimečku.
Aj nedeľná spomienka na tragicky zosnulého spisovateľa Petra Krištúfka sa niesla v smutnom podtóne. Keď človek opustí tento svet predčasne, je to jednoducho tak. Petrov priateľ, moderátor besedy Dado Nagy, pozval k stolu viacerých Krištúfkových spolupracovníkov a blízkych – osobného editora Viktora Suchého, ale aj grafika Pala Bálika, majiteľa banskoštiavnického antikvariátu Tomáša Lazara a ďalších. Bolo to spomínanie nepatetické, a predsa osobné a intímne. Stretnutia s Petrom v bratislavských kaviarňach, jeho vášeň pre archivárstvo, láska k literatúre a filmu, húževnatosť, systematickosť a veľkorysosť – to všetko zaznelo v Pistoriho paláci v slnečný podvečer.
Po uvedení knižného vydania textov divadelníka a lídra skupiny Ali Ibn Rachid, Ľuba Burgra, sa hlavný festivalový program skončil a piatemu ročníku BRaKu zazvonil pomyselný zvonec. Vďaka zaň patrí programovému riaditeľovi Petrovi Michalíkovi a celému jeho pracovnému tímu, pretože za dobrým projektom vždy stoja odhodlaní a oduševnení ľudia. Ďakujeme! Boli to krásne dni – plnohodnotné, miestami meditatívne, inokedy energické, nabité krásnymi knihami a nadšením z nich.
Diana Mašlejová
