Vyhľadávanie
21. februára si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý vyhlásilo UNESCO v novembri 1999 na pamäť krvavej demonštrácie bengálskych študentov v roku 1952 v Dháke (v súčasnosti Bangladéš) za uznanie bengálčiny ako jedného z dvoch národných jazykov Pakistanu. Pri príležitosti tohto dňa sme do našej ankety oslovili jazykovedkyňu kláru Buzássyovú.
Povahou môjho povolania je dané, že čítam pomerne veľa odbornej literatúry. Možno aj preto si beletriu na čítanie vyberám veľmi starostlivo. Aj tak si myslím, že svojou prácou a čítaním kníh, časopisov, a to v knižnej aj v elektronickej verzii, sa oboznamujem so značným množstvom textov rozličných komunikačných sfér a žánrov. Na základe toho môžem povedať, že sa nepridávam k názoru občas dosť nahlas a v istých vlnách šírenému, že používanie slovenčiny (v písanej podobe) má v súčasnosti nízku, upadajúcu úroveň. Nemám rada prisilné zovšeobecňovanie na základe niekoľkých dojmov či zistení a sama takéto zovšeobecnenia nerobím. Ale môj názor aj dlhoročná skúsenosť z poznávania fungovania slovenčiny, ak ju posudzujem na základe jazykovej úrovne knižnej produkcie (resp. jej časti, ktorú som prečítala), je taký, že ju pokladám za dobrú. V posledných týždňoch či mesiacoch ma nič nezasiahlo rušivo. Naopak. Autori a autorky, ktorých knižky som čítala, mi priniesli čitateľský zážitok, vyšli vo vydavateľstvách, ktoré si už dávnejšie získali dobrý zvuk (Vydavateľstvo Slovart, Kalligram, KK Bagala). Rozmanitosť a potrebnú variabilitu vyjadrovania dosvedčujú aj vedecké a vedeckopopularizačné publikácie. Osobne vnímam beletriu či už pôvodnú, či preloženú ako celok, komplexne, nevnímam prečítané akoby v dvoch kanáloch – osobitne jazykovú úroveň a osobitne ideové a estetické vyznenie. Čítam, pravdaže aj dennú tlač, aj keď často iba „rýchlym čítaním“. V novinách uznávaných všeobecnejšie za mienkotvorné úroveň vyjadrovania autorov zodpovedá tomu, ako sa robia noviny.
