Slová, ako asertívny, asertívnosť či asertív­ne začali našinci vypúšťať z  úst krátko po Veľkej nežnej, teda v  prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Mali sme čo doháňať. Všetko, čo už na Západe dávno fungovalo a  bolo samozrejmé, sme my ešte len ovoniavali. Rôzni samozvanci sa pustili do organizovania platených kurzov manažérskych zručností, v ktorých sa účastníci učili napríklad správne podať a  stisnúť ruku alebo udržiavať očný kontakt... Muži si zvykali na nosenie čiernych ponožiek, dámy na holenie podpazušia a lýtok. S húževnatosťou sme sa zdokonaľovali v angličtine a v asertívnom správaní, v čom nám pomáhali okrem kurzov aj rôzne múdre knihy zväčša amerických autorov. Kniha 5 základných ľudských zručností – Ako hodnotiť seba, počúvať iných a  riešiť konflikty (Ikar 2012) je súhrnom názorov Dalea Carnegieho – Američana – údajne jedného z  najuznávanejších odborníkov v  oblasti medziľudských vzťahov a osobnostného rozvoja.

„Ako asertívna osoba by ste mali vedieť, ako variovať svoj hlasový prejav pri budovaní vzťahu v rôznych situáciách,“ poúča nás publikácia. A ďalej: „Schopnosť vyjadriť sa jasne, presvedčivo, diplomaticky a  takticky je kľú­čovým prvkom budovania vzťahu asertívnym spôsobom.“

Floskuly, omáčky, dvadsať rokov omieľané „pravdy“ o životnom  úspechu... Je v  roku 2012 na Slovensku ešte niekto, komu treba vysvetľovať, čo znamená „aktívne počúvanie“ alebo „lámanie ľadov“? Ak áno, potom je to už po x-tý raz povedané v slovenskom preklade (Igor Otčenáš) knihy The 5 Essential People Skills. Vydavateľstvo Ikar sa zrejme s  tým najlepším úmyslom drží porekadla, že opakovanie je matkou múdrosti.