Vo viktoriánskom Anglicku publikovala Mary Ann Evansová pod pseudonymom George Eliot román Middlemarch. Virginia Woolfová naň upozornila ako na „jeden z mála anglických románov napísaných pre dospelých“. Štafeta odkazov pokračuje: The Independent propaguje tretí román Američana Jeffreyho Eugenidesa Manželská zápletka (Vydavateľstvo Slovart 2012) ako román inteligentne odkazujúci na Middlemarch. Navyše – ide o Eugenidesa, ktorý debutoval v roku mojej maturity románom The Virgin Suicides a podľa tejto prvotiny vznikol skvelý film Sofie Coppolovej. Hoci hlasným mediálnym chválam treba veriť len tak na pol ucha, stačili by na to, aby som po Manželskej zápletke siahla. Zvedavo, s kritickým odstupom. Len keby… som ju dávno nemala uloženú na polici medzi knihou o Rolling Stones a starou antológiou Sex po slovensky. Našla si ma sama. Ako ideálnu adresátku prózy pre milovníkov kníh a románu o tom, ako ľahko sa vo vzťahoch narobia chyby a aká ťažká je ich náprava. Bez ohľadu na to, nakoľko Madeleine Hannová, dospievajúca v 80. rokoch, pripomína Dorotheu Brookeovú z Middlemarch, dokážem sa s ňou ako čitateľka identifikovať. Nie pre prívlastky „peknej a bystrej“ teoretičky. Skôr pre črtu motýľa, priťahovaného svetlom horúcej lampy, hoci je to nerozumné. Nech nezavádzam inotajmi: jej manželský trojuholník dotvárajú maniodepresívny Leonard Bankhead a religionista Mitchell Grammaticus, ktorý na študentku literatúry a neskoršiu viktorianistku Madeleine hľadí ako na svätý obrázok. A keby len hľadel. Pozor, dojem banálnej lovestory je mylný. Anotácia má pravdu, ak hovorí o „vtipnom rozprávaní o dospievaní generácie tridsiatnikov“. Porozumiete mu – či už ste fanúšikom Austenovej alebo máte na konte nejaký ten flirt s postmodernou. Možno vás dokonca jeho čítanie naštartuje k horúčkovitému zháňaniu Fragmentov milostného diskurzu Rolanda Barthesa.
