Bez prehier

O pár dní sa v Pekingu rozhorí olympijský oheň. Tisíce športovcov budú bojovať o najcennejšie medaily. Aj keď už novodobé olympijské hry nie sú to, čo bývali, padá na ne tieň dopingu, veľké slovo majú peniaze a všadeprítomná reklama. Do hier sa vnáša politika a dokonca terorizmus. Tradícia a myšlienka mierového zápolenia je však silnejšia a olympiáda prináša každé štyri roky neopakovateľnú atmosféru. Ak sa neviete dočkať priamych televíznych prenosov z tohto športového sviatku, môžete sa ponoriť do publikácie 1000 olympijských víťazov, ktorú vydalo vydavateľstvo Ikar. Portréty tisícky športovcov, ktorým sa splnil najväčší športový sen, sú dokumentom o ľudskom talente, nezlomnej vôli, ale tiež prekážkach na ceste za úspechom. Aj keď na druhej strane to majú športovci ľahké. Ich výkony sú merateľné. Dajú sa do tabuľky a všetko je jasné aj po sto rokoch. Prvý, druhý, tretí... V umení, napríklad v literatúre, to je zložitejšie. Jedným z hodnotiacich aspektov je predajnosť, tá však nevypovedá o umeleckej kvalite. Ďalším je hodnotenie kritiky, tá je však subjektívna, potom sú to literárne ceny, ktoré sú často výsledkom konsenzu poroty, a ešte je tu moment, keď sa spisovateľ dostane do učebníc literatúry. Najväčším ocenením zostáva Nobelova cena, tú však získa každý rok len jediný spisovateľ z celého sveta. Najcennejším víťazstvom skutočného spisovateľa vždy bolo a je zasiať semienko myšlienok do duše čitateľa. Škoda, že nových oslovujúcich literárnych diel, ku ktorým sa čitateľ vracia, je čoraz menej a prevládajú zábavné ,,jednorazovky“. Ako keby sa spisovatelia držali olympijského hesla Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.