Lipsko je veľmi staré veľtržné mesto. Tradícia knižnej kultúry je tam už od 17. storočia veľmi silná, oveľa silnejšia ako vo Frankfurte. Až v 20. storočí po skončení vojny si zobral Frankfurt prvenstvo a stal sa najväčším kontraktačným veľtrhom v nemeckej jazykovej oblasti. Lipsko má silnú pozíciu aj vďaka polygrafickému priemyslu.
Na tohtoročnom knižnom veľtrhu v Lipsku sa zúčastnilo 2 635 vystavovateľov zo 46 krajín a na všetkých podujatiach vystúpilo dokopy 3600 autorov a účinkujúcich. Podujatí bolo 3400. Každý sa čuduje, že to nie je možné, ale naozaj to tak je, pretože každý malý obchod, aj second-hand alebo kvetinárstvo či obchod so suvenírmi, takmer každý si počas veľtrhu zoberie nejakého autora. Takže to nie je len o veľtrhu, ktorý je mimo mesta, na kraji, ale všade (Leipzig liest). Celé mesto je istým spôsobom veľtržiskom, ale na báze kontaktu čitateľa s autorom a s textami. Ide o knihy a nie (až v takej miere) o výnosy, zmluvy, kontrakty a rokovania, čím je typický Frankfurt.
Čím ďalej, tým viac dáva lipský veľtrh priestor spoločenským témam a politike. Už nie je len o knihách a autoroch, ale aj o súčasnej situácii vo svete. Rezonovala tu téma migračnej vlny a tiež sa tu venovalo mládeži, teda tomu, ako mladí ľudia vnímajú súčasnosť, aj čo si predstavujú pod pojmom demokracia – ako chápu spoločensko-politické súvislosti vo svete prostredníctvom literatúry.
Na budúci rok bude predstavená Česká republika, ktorá mala aj teraz extra bohatý program s významnými autormi (Michal Ajvaz, Jiří Gruša, Silvia Fischerová, Bianca Bellová, Petr Borkovec, Petr Hruška, Radka Denemarková a ďalší). Česi si pripravujú nielen čestné hosťovanie, ale aj projekt Rok Českej republiky v Lipsku. Od jesene tohto roku do septembra budúceho roku sa budú v Lipsku konať koncerty, divadelné predstavenia, výstavy – to si dohodli primátori Lipska a Brna. Majú jedinečnú šancu, keďže tento rok si pripomenieme založenie Prvej československej republiky. Hoci tam od roku 1918 patrilo celé desaťročia aj Slovensko, prezentovať budú súčasnú českú kultúru.
My sme ešte neboli čestnými hosťami, čo je škoda, pretože máme knihy preložené do nemčiny, len z komisie SLOLIA sme podporili 45 kníh za posledných 20 rokov. Tí najsúčasnejší slovenskí spisovatelia sú preložení – Kompaníková, Rankov, Beňová, budúci rok vyjde Dom hluchého Petra Krištúfka. Pre nás by to bol veľmi dobrý priestor, nakoľko návštevníci poznajú Slovensko. Sú to ľudia, ktorí boli v Tatrách. Vedia, kde leží Bratislava. Nemýlia si nás so Slovinskom. Jednoducho vedia, o čo ide, a aj ich naozaj zaujíma naša literatúra.
Danka Humajová
