Vyhľadávanie
Tohtoročnú Cenu Witolda Gombrowicza získala autorka, ktorá píše pod pseudonymom Olga Hund, za knihu Psy ras drobnych (Psy malých plemien). Kniha vyšla vlani v krakovskom vydavateľstve
Korporacja Ha!Art.
Cena W. Gombrowicza, pomenovaná po svetoznámom poľskom spisovateľovi 20. storočia, sa udeľuje od roku 2016 autorom a autorkám bez vekového obmedzenia s jednou alebo dvoma vydanými prozaickými knihami. Za krátky čas svojej existencie stihla cena upozorniť na viacero závažných poľských debutov posledných rokov. Psy malých plemien už boli nominované aj na Literárnu cenu mesta Gdynia a súčasne sa uchádzajú o Conradovu cenu. Tieto ocenenia tvoria špičku na mape súčasnej poľskej literatúry. Psy malých plemien teda získali veľkú pozornosť, možno aj preto, že sa angažovane dotkli tém, ktoré majú všeobecnú, mimoliterárnu platnosť. Prekladateľka Kristína Karabová v súčasnosti pripravuje slovenský preklad. Próza, napriek tomu, že pravdepodobne vychádza z autobiografických skúseností, sa vymyká „ja-písaniu“ a prináša drvivú kritiku dnešnej spoločnosti. Je síce surovým záznamom z pobytu v krakovskej psychiatrickej liečebni, ale súčasne podáva empatickú správu o ľuďoch, ktorí sú jednoducho odpísaní a zbavovaní obyčajnej ľudskej dôstojnosti. Útla kniha (sotva 120 strán) je neznesiteľná, zúfalo priamočiara a, napriek všetkému, nechýba jej ironický a trpký humor. Hund predovšetkým odosobnene pozoruje, nehodnotí a ukazuje svet, v ktorom vládnu iné pravidlá, v ktorom sa obyčajné predmety (cigarety, káva, noviny, mydlo a pod.) definujú inak (prevažne statusovo), keďže neexistujú iné piliere istoty, o ktoré by sa bolo možné oprieť. Protagonistkami sú predovšetkým ženy trpiace zúfalým nedostatkom pozornosti (ako to občas býva aj v prípade malých, kňučiacich psov), ženy, ktoré „celkovo nie sú natoľko pomätené, aby zabudli, čo zapríčinili ich otcovia, ujovia, muži, matky, čo im urobila cirkev, všeobecná poisťovňa a pracovný trh“. Je to próza plná šťavy a rozporuplných emócií – smiechu, strachu, pocitov beznádeje, vnútorného chvenia a hnevu. Neotvára síce novú tému, ale prináša nový a závažný pohľad na osobný a súčasne spoločenský a inštitucionálny rozmer stavu dnešnej psychiatrie.
