Vyhľadávanie
Radoslav Tomáš: Chlapec
RADOSLAV TOMÁŠ sa narodil 29. decembra 1982 v Poprade.
Získal ocenenia na viacerých literárnych súťažiach (Wolkrova
Polianka, Literárna Senica L. Novomeského, Akademický
Prešov, Literárny Zvolen, Múza, Poetický květen...).
Svoju poéziu publikoval v Literárnych krokoch, Dotykoch,
Slove mladých, Slovenskom rozhlase a rôznych zborníkoch.
Študuje žurnalistiku na FiF UK v Bratislave.
motýľ
potichu položíš na stôl
nôž plný slnka
voda zrazu zosladla
v broskyňovom svetle
stíchol vlk
aj rozcítené husle zaspávajú
starci pod zelenou jabloňou
ťa kreslia
v horúcej sline
a za hlinenou dedinou
prechádza sa
spolu s vetrom
pšeničný kristus
pod srdcom
ticho vrastá do dlážky
v izbe je tma
a jesenná slávnosť
ďaleko od nás znejú hrany
dedinského kostola
v šálke práve zaspal
jej posledný horúci výdych
teraz len tak vyzlečená leží
jemne ako svetlo
a niekde pod srdcom
jej rozkvitajú ľalie
alebo iné bijúce zvony
otec
muž čo brúsi nôž na chlieb
plače keď odchádzam
je hrdý a krásny ako dýka
v kútiku úst
má tú najsladšiu slinu
a na kabáte
zaplátané ryby
počuje ako rastie tráva
sedí na stoličke
a s nikým už neprehovorí
zatváram dvere
zahasí cigaretu –
tak bude(m) raz umierať
anjel
čarovná alica
mi stíchla v ústach
potme si dala
pod námornícke tričko
vankúš
a povedala: poď
budeme rodina
a bola to jediná
bytosť
pod slnkom
čo ma
zazrela
z očí do očí
plakať
stratené
ryšavá železnica
a dážď
čistý a presný ako jablko
krajina sa sťahuje
do sna
v roztancovaných očiach
celú si ju vezmeš
do vlaku
cestu prespíš
často vystúpiš na miestach
kam chodí boh
plakať
v dlaniach tam nachádzaš
spadnuté tiché vlasy
koniec
1
napoludnie klesáš ulicou
potichu obchádzaš
slepého harmonikára
ktorý prstami stále hľadá
vôňu prekvapenej ženy
zo slnka steká med
rozmýšľaš či má nebo
naozaj toľko kostolov
koľko má deň
básnikov
2
do zápalkovej škatuľky
odložíš si kúsok svetla
a jeden sen
blázon v cudzích ústach
nevieš či sú básne nahé
alebo nosia také šaty
3
v akomsi výklade
si prečítaš
že vlastného boha
sa možno dotknúť iba krvou
hodiny premenia sa na ľaliu
ktorú v nej prvýkrát utopíš
4
trasieš sa v jej ústach
keď si deň oblečie
tmavú košeľu
zozimí sa jej na prsiach
je taká slobodná
pretože je osamelá
s tebou
mesiac na vás vysype svoje
vrece s múkou
5
ráno sa proti tebe
rozkričí
ako žena ktorá
prvýkrát rodí
želáš si stretnúť sa v básni
6
v ústach nosí si
svetlo
ale keď dovraví
deň akoby sa náhle skončil
do zreničiek vrastie ti vlastná koža
z viečok
smútok
1
ulica pokojne dýcha
toľko ráz si po nej kráčal
a ona si všetko pamätá
slnko je zelené
ako pohľad holuba
svieti do očí
láme v nich čisté nože
dlhá obloha je drsná
plače až kým sa neutopí v tebe
2
noc otvorí svoj čierny klavír
za oknami možno bude
mľaskať dážď
sadrový anjel na poličke
zloží si ruky
natrháš mu do nich ticha
veža matejovského kostola
ostane zľaknutá
pomaly kľakne si do teba
3
vlastných svetov
sa odteraz budeš dotýkať
ako niekoho v rade na žltú malinovku
vtáky
budú priťažké na takú
nahú oblohu
4
smútok: smútok
slepý ako oko ihly
a zvonivý až na krv
Z básnickej zbierky Chlapec, ktorá práve vychádza vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov.
