ČÍTAJME SPOLU

Východniari sa občas sťažujú, že sú ďaleko od centra diania, a že všetky kultúrne akcie sa konajú tak maximálne do dvadsať kilometrov od Bratislavy. V duchu hesla Keď nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore si možno práve preto vymysleli pred pár rokmi literárny festival. A aby toho nebolo dosť, festivaly majú hneď dva. Ja som sa zúčastnila na tom jarnom. Festival Čítajme spolu sa konal od 5. do 7. mája a jeho centrum bolo vo Veľkom Šariši, kam nás, asi pätnástich spisovateľov šikovná organizátorka Iveta Hurná sústredila doslovne ako ovce na Salaši (tak sa volalo ubytovacie zariadenie), aby nás odtiaľ vyháňala na pašu – medzi čitateľov. Lebo veru, stretnutia s čitateľmi sú pre nás, spisovateľov – samotárov ako jarná paša pre vyhladované zvieratá po zime. Besied bolo neúrekom, po celý deň v blízkom i vzdialenejšom okolí: v Lipanoch, Veľkom Šariši, Prešove, Sabinove a tento roku sa zapojili aj Košice. Každý večer sme na spoločných čítačkách oprášili „umelecký prednes“ pod dirigentskou taktovkou skúsených moderátorov Zuzany Belkovej a Dada Nagya. Po oficiálnom programe nasledoval každý večer neoficiálny, kde sa okrem iného riešila aj taká banálna otázka, či je vo víne pravda. Napriek tomu, že niektorí si pri hľadaní odpovede lámali hlavy až do úsvitu, nedošlo k uspokojivej zhode. Možno tých hláv bolo priveľa a možno to bolo len tým, že podaktorí uprednostnili pivo. Niet veľa priestoru, kde sa môžu autori v takom hojnom počte stretnúť a vymieňať si svoje skúsenosti, preto veľká vďaka OZ Slniečkovo, ktoré má festival na svedomí. Nech sa im darí aj naďalej. Lebo aj keď je ten východ naozaj vzdialený a perspektíva dokončenej diaľnice ešte vzdialenejšia, odkaz od spisovateľskej obce znie: prídeme znovu a radi. Takže, dovidenia o rok priatelia, a dovtedy aspoň Čítajme spolu.

Petra Nagyová-Džerengová